Edvald Boasson Hagen

Boasson Hagen sa stal členom nórskeho kontinentálneho mužstva Maxbo Bianchi v roku 2006 a v jeho prvej sezóne v rámci kontinentálnych okruhov zvíťazil v ôsmich etapách, vrátane troch etáp na Tour de l'Avenir.

V roku 2007 si maximálne užil sezónu, kedy dokázal zvíťaziť až pätnásťkrát, čím v tomto roku zaostal iba za šprintérom z okruhu ProTour Alessandrom Petacchim. No po diskvalifikácii tohto Taliana v máji roku 2008 za doping stratil Petacchi až 5 víťazstiev na Giro 2007, dôsledkom čoho bol výsledok, že Edvald zaznamenal najviac víťazstiev túto sezónu zo všetkých profesionálnych cyklistov. Edvald Boasson Hagen vyhral celkovú klasifikáciu, ako aj etapy na podujatiach Paríž-Corrèze, Ringerike GP a Istrian Spring Trophy. Etapové víťazstvá si pripísal aj na Okolo Írska, Okolo Normandie a Okolo Bretónska a v neposlednom rade vyhral individuálnu časovku na národnom šampionáte. Vďaka týmto významným úspechom obsadil piate miesto v rámci bodovania 2006-2007 UCI Europe Tour. Už na začiatku roka 2007 bolo oznámené, že po sezóne Edvald opustí tím Maxbo Bianchi a pridruží sa k nemeckému UCI Pro tímu T-Mobile Team. Na konci roka 2007 bolo tiež oznámené, že Deutsche Telkom ukončuje svoju podporu tímu T-Mobile s okamžitou platnosťou. Tím pokračoval pod názvom HTC High Road.

Boasson Hagen počas prológu Eneco Tour 2009 v drese majstra Nórska v individuálnej časovke.

Ročník 2008 Edvald zahájil piatym miestom z prológu na Okolo Kalifornie, a to pred špičkovými časovkárskymi špecialistami ako David Millar či Gustav Erik Larsson. Neskôr zvíťazil v individuálnej časovke na Critérium International pred tímovým kolegom Tonym Martinom a víťazstvo zaznamenal aj na Grand Prix de Denain. Taktiež zaznamenal druhé miesto na klasike Commerce Bank Reading Classic a stal sa národným šampiónom v individuálnej časovke druhýkrát v rade. Neskôr sa stal olympionikom v pretekoch s hromadným štartom, v Pekingu mu patrilo 71. miesto, a taktiež prvýkrát vstúpil na cesty ProTour do súťaže Eneco Tour sústrediac sa na celkovú klasifikáciu. Skončil tretí v prológu, a taktiež sa dobre umiestnil v nasledujúcich etapách, aj napriek tomu, že v piatej etape čelo sa pelotónu rozdelilo po silnom účinkovaní protivetra a nechalo ho 14 minút za lídrami. Boasson Hagen tak stratil akúkoľvek šancu na celkové víťazstvo, no v šiestej etape si to vynahradil víťazstvom, kedy v bruselskom finiši prešprintoval Jimmyho Engoulventa v posledných pätnástich metroch pretekov. Na Okolo Británie vyhral tri etapy a bodovaciu súťaž.

V tomto roku zvíťazil v klasike obohatenej o mačacie hlavy Gent-Wevelgem v šprintérskom súboji proti Aleksandrovi Kuschynskim z tímu Liquigas. Taktiež sa zúčastnil svojej prvej Grand Tour Giro d'Italia, kde Team Columbia vyhrali tímovú časovku a Edvald získal siedmu etapu šprintom. Taktiež sa umiestnil na druhom mieste v šiestej a ôsmej etape. Na Okolo Poľska vyhral štvrtú a šiestu etapu, čo mu pomohlo finišovať ako tretiemu v celkovom poradí. Zúčastnil sa nasledujúcich majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike v desaťčlennom nórskom výbere. V roku 2009 tiež vyhral svoju prvú jednotýždňovku v rámci UCI ProTour, Eneco Tour, čím potvrdil, že je obrovský talent. V auguste sa dokonca dostal na tretie miesto v bodovaní v rámci celého sveta. Túto sezónu ukončil víťazstvom štyroch z ôsmich etáp na Okolo Británie a celkovým víťazstvom v tejto súťaži. Po mesiacoch pochybností bolo 10. septembra 2009 oznámené, že Edvald Boasson Hagen sa od nového roku pridá k tímu Sky. Okrem neho mali do tímu vstúpiť iní dvaja Nóri: Lars Petter Nordhaug a Kurt Asle Arvesen.

Boasson Hagen počas Tour de France 2011. V tomto ročníku vyhral dve etapy.

Svoje pôsobenie v tomto tíme zahájil na Okolo Kataru. Po neuveriteľnom výkone a víťazstve v úvodnej tímovej časovke dokázal Eddie skončiť ešte aj na treťom a šiestom mieste. Na Okolo Ománu, týždeň po Okolo Kataru dokázal Edvald zvíťaziť v dvoch etapách, vrátane poslednej etapy, v ktorej porazil majstra sveta v časovke Fabiana Cancellaru o sedemnásť sekúnd v individuálnej časovke. Týmto víťazstvom sa dostal na druhé miesto v celkovom poradí, získal dres pre najlepšieho jazdca medzi mladými a taktiež vyhral bodovaciu súťaž. Zaznamenal aj víťazstvo v siedmej etape Critérium du Dauphiné, a taktiež obhájil titul najlepšieho časovkára Nórska.

Aj v tomto roku finišoval na druhom mieste Okolo Ománu, tiež vyhral druhý rok po sebe bodovaciu súťaž. Boasson Hagen vyhral prvú etapu na Okolo Bavorska, čím si pomohol k víťazstvu v bodovacej súťaži a tiež pomáhal tímovému kolegovi Geraintovi Thomasovi zvíťaziť celkovo v tejto súťaži. Po tom, čo v júni vyhral po piaty rok v rade individuálnu časovku na majstrovstvách Nórska, oznámil zranenie, ktoré spochybňovalo jeho účasť na Tour de France.

Napokon sa však zotavil a bol vybraný jazdiť na Tour. Zvíťazil v šiestej etape Tour, čo bolo prvé víťazstvo britského profesionálneho tímu v histórii Tour de France. Boasson Hagen skončil na druhom mieste v šestnástej etape, kedy ho v trojčlennom úniku predbehol krajan Thor Hushovd, za ním finišoval ostatný jazdec úniku, Ryder Hesjedal. Na nasledujúci deň sa znova odvážil stať sa členom úniku a na poslednom stúpaní prelomil očakávania a zvíťazil aj druhýkrát v tomto ročníku Tour. Na úkor Marka Cavendisha skončil Edvald v poslednej etape na Elyzejských poliach na druhom mieste. V auguste Edvald potvrdil na Eneco Tour, že víťaz berie všetko. Zvíťazil v celkovej klasifikácii, bodovacej súťaži, súťaži mladých a tiež v poslednej etape.

Boasson Hagen počas pretekov Grand Prix Cycliste de Québec 2012.

Boasson Hagen zahájil rok 2012 druhým miestom za Andrém Greipelom na Cancer Council Helpline Classic. Po troch účastiach v top päť sa na Tour Down Under po štvrtej etape zmocnil dresu za bodovaciu súťaž a udržal dres až do konca pretekov. Boasson Hagen získal vedenie na Volta ao Algarve po druhej etape, v ktorej slušne načasoval šprint do kopca. V nasledujúcej etape prenechal vedenie tímovému kolegovi Richiemu Portovi, po tom, čo mu Edvald pomohol v záverečnom stúpaní. Ako útechu mohol vnímať dres za bodovaciu súťaž. Tiež vyhral etapu na Tirreno-Adriatico, kde hral rolu najlepšieho domestika pre Marka Cavendisha. Sklamanie prišlo v čase jarných klasík, počas tejto doby nebol schopný získať žiaden veľký úspech, aj napriek tomu, že vystupoval vo väčšine jednodňoviek. Do formy sa vrátil na domácich pretekoch Okolo Nórska, túto súťaž vyhral celkovo, ako aj bodovaciu súťaž, či klasifikáciu mladých. Okrem toho zvíťazil vo štvrtej etape, ktorá končila v jeho rodnom meste Lillehammeri.

V júni 2012 sa prvýkrát stal nórskym majstrom v pretekoch s hromadným štartom a hrdo nosil dres národného šampióna. Avšak titul najlepšieho časovkára stratil v prospech Reidara Borgersena z tímu Joker–Merida. Aj tento rok bol vybraný do kádru tímu Sky pre Tour de France. V prológu sa umiestnil na piatom mieste a v prvej etape na treťom mieste, po premostení cez Petra Sagana a Fabiana Cancellaru v posledných fázach, kedy už nebol schopný prešprintovať ich. Aj v tretej etape sa umiestnil za Saganom na úžasnom druhom mieste v inom finiši do kopca. Na konci augusta neuveriteľným výkonom získal víťazstvo na World Tour klasike GP Ouest France. Asi dva kilometre pred koncom opustil veľký balík a dohnal náskok Ruia Costu, ktorého obehol v poslednej kopcovitej sekcii. V zjazde si vyjazdil ešte väčší náskok, ktorým definitívne pochoval šance osemdesiatčlenného balíka na víťazstvo. Finišoval so suverénnym náskokom piatich sekúnd.

Boasson Hagen po víťaznej 3. etape Critérium du Dauphiné 2013.

Boasson Hagen začal sezónu s ambíciami vyhrať aspoň jednu z jarných klasík, no v tých nezaznamenal žiadne pozoruhodné výsledky. Avšak Eddie sa vrátil, aby obhájil celkové víťazstvo na Okolo Nórska. Po finišovaní na druhom mieste v posledných dvoch etapách sa Edvald pustil do dvojčlenného úniku so Sérgiom Paulinhom, čo mu pomohlo zvíťaziť vo štvrtej etape, ako aj v oboch klasifikáciách - celkovej i bodovacej. Jeho hlad po víťazstve dotiahol až do tretej etapy Critérium du Dauphiné.

Tento rok bol jeho najhorším v kariére. Faktom je, že nevyhral ani jednu etapu v tomto dlhom období. 14. augusta Boasson Hagen potvrdil dohady o tom, že opúšťa jeho aktuálny tím Sky na konci sezóny. 27. augusta oznámil, že podpísal zmluvu na dva roky s africkým prokontinentálnym mužstvo MTN-Qhubeka.

Boasson Hagen počas Grand Tour Tour de France 2015.

Po ukončení Okolo Nórska na druhom mieste, Boasson Hagen zvíťazil prvýkrát po dvoch rokoch, a to na Tour des Fjords v poslednej etape pretekov. Prešprintoval malú, iba štvorčlennú skupinku cyklistov a dokázal dlho očakávané. V júni Boasson Hagen zvíťazil v oboch disciplínach majstrovstiev Nórska, v individuálnej časovke i v pretekoch s hromadným štartom, kde v poslednom kilometri vybehol zo skupiny prenasledovateľov a stal sa členom víťazného úniku. Titul vyhral v tesnom šprinte. V posledných kilometroch majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike 2015 v Richmonde odmietol spoluprácu s Gregom van Avermaetom, čo znamenalo stratu 10 sekúnd na neskoršieho víťaza Petra Sagana. Najpravdepodobnejším dôvodom vypustenia jeho snahy bol jeho tímový kolega - šprintér Alexander Kristoff, ktorý sa zdržiaval v hlavnom pelotóne, tesne za nimi. Edvald mu chcel pomôcť, pretože veril, že je vhodnejším adeptom na víťazstvo. Napokon sa jeho stratégia nevyplatila, nakoľko finišoval ako 20. so stratou 3 sekúnd.

Edvald Boasson Hagen si užíval návrat do formy na začiatku sezóny 2016, kedy vyhral tri etapy na Okolo Kataru a Okolo Ománu, držiac dresy pre lídra na oboch súťažiach. Na Paríž-Roubaix finišoval na 5. mieste v päťčlennom šprinte. Aj tento rok sa stal jedným z mála cyklistov, ktorí zvíťazili v oboch disciplínach národného šampionátu. V prípravných pretekoch pred Tour de France Critérium du Dauphiné dokázal zvíťaziť vo štvrtej etape a po stabilných výkonoch získať aj zelený dres za bodovaciu súťaž. Etapové víťazstvo získal aj v poslednom dni holandsko-belgických etapových pretekov Eneco Tour. Na Okolo Nórska finišoval celkovo ako druhý, pričom ovládol dve etapy. Úctyhodné umiestnenia pridal aj na klasikách Trofeo Felanitx-Ses Salines-Campos-Porreres, kde skončil tretí a desiate miesto obsadil na GP Ouest-France. Na konci sezóny obsadil 6. miesto na majstrovstvách sveta v Katare, kde nepomohol Alexandrovi Kristoffovi, ktorý tak finišoval za ním na 7. mieste v šprinte.

Boasson Hagen na elyzejských poliach v drese nórskeho šampióna.

Aj táto sezóna začala úspešne. Okrem dobre zvládnutych jarných klasík, aj keď bez väčšieho úspechu, sa Edvald zúčastnil na konci mája dvoch nórskych etapových pretekov v rámci UCI Europe Tour a doma nesklamal. Tentokrát sa mu podarilo získať celkové víťazstvo na Okolo Nórska a zelený dres za bodovaciu súťaž si zaslúžil hlavne dvomi víťazstvami - v prvej a poslednej etape. Aj keď po druhom dni stratil vedenie v prospech Holanďana Pietra Weeninga, víťazstvom v posledný deň si zaručil aj celkový triumf. Okrem toho raz skončil druhý a raz tretí. O týždeň na to sa zúčastnil iných domácich pretekov - Tour des Fjords. Aj tu sa mu veľmi darilo. V druhej etape zaostal iba za víťazom Timom Roosenom, no ostatné tri etapy nenechal nikomu inému. Znova až posledná etapa rozhodla o celkovom víťazovi. Zlatý dres prevzal práve Boasson Hagen. K hrsti domácich úspechov pridal aj modrý dres za bodovaciu súťaž na Tour des Fjords. Ešte pred svojou ďalšou účasťou na najslávnejšej Grand Tour dokázal zvíťaziť na národnom šampionáte v individuálnej časovke. Na Tour de France dokázal, že práve on by mal hrať #1 v nórskej reprezentácii na MS v Bergene 2017. Už v úvodnej časovke obsadil cennú 10. priečku a s úspechmi pokračoval aj naďalej. V hromadných šprintoch nikdy nechýbal a pravidelne sa umiestňoval medzi najlepšími. V 7. etape bol po výbornej pozičnej jazde súčasťou najtesnejšieho boja o víťazstvo v histórii najslávnejších cyklistických pretekov. Mnohí si mysleli po rôznych kontroverzných udalostiach na Tour, že víťazom tejto etapy mal byť Eddie, no priblížený záber napokon odhalil rozhodujúcich 6 mm, v prepočte 0.0003 sekundy! Toto rozhodlo o druhom víťazstve Marcela Kittela. V 11. etape to znova vyzeralo na víťazstvo, keď Edvaldovi pripravil už tradične dobrú pozíciu spolujazdec Janse van Rensburg.

Edvald so žltým dresom pre celkového víťaza Okolo Nórska 2017.

Edvald si žiaľ nevšimol, že ho dokázal na druhej strane cesty obehnúť okrem Kittela aj Groenewegen a svoje 3. miesto oslávil, no vzápätí vyjadril sklamanie udieraním pästí o riadítka. V 14. etape na dojazde do kopca zas bojoval o etapové prvenstvo, no napriek najvyššej rýchlosti sa dokázal prepracovať iba na 3. miesto. Po druhom voľnom dni sa Boasson Hagen zaskvel excelentným šprintom v 16. etape, no ani tentokrát nedokázal prekonať každé jedno meno, o víťazstvo ho pripravil Michael Matthews. V 19. etape bol Edvald súčasťou nádejného 20-členného úniku, ktorého náskok stále narastal, až sa stal rekordným pre tento ročník. V najdlhšej etape bol po začlenení sa do úniku favoritom, no boli tam aj mená ako Albasini, De Gendt, Chavanel či Bakelants, ktorí mohli Eddiemu sťažiť situáciu. Majstrovským spôsobom unikol už iba 11-člennej vyselektovanej skupine Boasson Hagen s Arndtom, ktorí využili kratší oblúk kruhového objazdu 3 km pred cieľom. Neskôr Nikiasovi Arndtovi unikol zo závetria a s námahou to dotiahol k zaslúženému víťazstvu. Už druhýkrát sa mu podarilo vyhrať najdlhšiu etapu ročníka na TdF. Tentokrát merala 222.5 km. Bolo to jeho prvé víťazstvo v roku mimo územia Nórska. V záverečnej etape opäť exceloval, no našli sa rýchlejšie mená, ktoré ho odsunuli na elyzejských poliach na stále úžasné 3. miesto. V bodovacej súťaži Edvald tesne zaostal za Greipelom a so známkou 220 bodov obsadil najslabšiu pódiovú priečku. Treba však podotknúť, že odstúpili giganti ako Sagan, Kittel, Cavendish či Démare. Napriek tomu Boasson Hagen zažíva vrchol svojej kariéry. Na majstrovstvách Európy dokázal, že je stále skvelým jazdcom proti chronometru. V individuálnej časovke sa umiestnil na siedmom mieste. Na konci augusta sa mu nepodarilo druhýkrát zvíťaziť na bretónskej klasike, tento rok tam obsadil siedmu priečku. Hneď v prvej etape pretekov Okolo Británie dokázal po klzkom šprinte na mačacích hlavách obsadiť druhé miesto. O deň neskôr skončil zas druhý, no bol penalizovaný za blokovanie Eliu Vivianiho v šprinte. Na svoju obhajobu Edvald povedal, že ho nevidel, keďže pozeral do zeme, no v každom prípade sa mu ospravedlňuje. V tretej etape obsadil zas druhé miesto. Postupne sa prepadal celkovým poradím, avšak veľmi mu pomohlo 16. miesto z časovky, kedy odrovnal všetky šprintérske mená. Medzitým sa umiestňoval vysoko a v posledný deň dokázal po sólovom ataku znovu vyhrať a po časovej bonifikácii obsadiť konečné druhé miesto v celkovom poradí pretekov Okolo Británie.

Boasson Hagen počas Tour de France 2018.

V januári bol Boassonovi Hagenovi odstránený žlčník. Práve z tohto dôvodu začal sezónu až pretekom Volta ao Algarve. V daždivom počasí na pretekoch Dwaars door Vlaanderen sa ocitol v 5-člennom úniku, ktorý to úspešne dotiahol až do cieľa. Edvald tam len tesne minul pódiové umiestnenie. V máji sa umiestnil na 8. mieste v nemeckej klasike Eschborn-Frankfurt. Neskôr sa zúčastnil pretekov Okolo Nórska, kde zaznamenal svoje prvé etapové víťazstvo v roku 2018, v 2. etape podujatia. O deň na to finišoval ako druhý, vo 4. etape zaznamenal účasť v top 10. V pretekoch napokon obsadil celkovo 3. miesto so stratou len 12 sekúnd na víťaza. V ďalších dňoch bojoval aj v druhých nórskych pretekoch Tour des Fjords, kde skončil celkovo ako štvrtý, opäť s miniatúrnou stratou 12 sekúnd na víťazného Švajčiara Michaela Albasiniho. Edvald skončil v bodovacej súťaži na 2. mieste, pričom na víťaza stratil iba 2 body. Koncom júna sa Edvald stal už po jubilejný desiaty krát majstrom Nórska v časovke elite. Po menej úspešnej Tour, na ktorej sa zopárkrát predstavil v top 5 etapy dokázal v jeseni v Kanade získať 10. miesto na Grand Prix Cycliste de Montréal.

Po intenzívnej zimnej príprave na Mallorce začal Edvald sezónu víťazstvom. V úvodnej časovke na Volta a la Comunitat Valenciana exceloval a po vynikajúcej rovinatej pasáži absolvoval posledný kilometer na stúpaní von zo sedla. Aj keď patril do širokého kruhu favoritov, išlo o prekvapujúce víťazstvo. V nasledujúcej etape došprintoval po 6. miesto a aj po 20. priečke v 3. etape stále držal žltý dres pre lídra pretekov. V kráľovskej etape stratil istý čas a padol na 9. miesto celkovo. V poslednej rovinatej etape sa umiestnil šiesty. Celkovo sa udržal v top 10. Portugalské preteky Volta ao Algarve nedokončil a v etapáku Paris - Nice nezaznamenal žiadne pozoruhodné umiestnenie. V jarných klasikách ho dlho sprevádzalo nešťastie technických problémov a tiež zlá forma. Napriek tomu však neskončil na žiadnej z dokončených jednorazoviek mimo top 100. Neskôr sa zúčastnil 2 domácich pretekov, a to Hammer Stavanger a Tour of Norway. Vo Stavangeri sa umiestnil v každej etape, ako aj v celkovom poradí v rámci top 15. Na Tour of Norway bojoval v šprinte o víťazstvo v 2. etape, no skončil tretí. O deň neskôr už dokázal zvíťaziť druhýkrát v sezóne a obliekol sa do žltého. Aj po 4. etape figuroval na čele poradia. O svoj dres prišiel v predposlednej etape, kde nenazbieral žiadnu bonusovú sekundu za 4. miesto. V posledný deň pretekov finišoval dvanásty a celkovo sa umiestnil na bronzovej priečke. Návrat do kalendára UCI World Tour bol úspešný. V úvodnej etape Critérium du Dauphiné dominoval po dlhom šprinte a opäť poznal pocit obliecť sa do žltého. Hneď v 2. etape o dres prišiel, no v nasledujúcich dňoch sa dokázal dvakrát umiestniť na 6. mieste. V bodovacej súťaži skončil druhý. V júnovom národnom šampionáte získal bronz v časovke. Na Tour bol v pozícii leadout pre Giacoma Nizzola, no dostalo sa mu šance a tímovej pomoci v etapách klasikárskeho charakteru. Do hromadných šprintov sa zapojil len zopárkrát, no na Elyzejských poliach finišoval na 5. mieste. Prezentoval sa aj v únikoch, raz dokázal zvíťaziť na šprintérskej prémii. Dokončil aj druhú Grand Tour v roku - Vueltu, pričom v poslednej etape finišoval na 5. mieste. Na MS v Británii nedokončil preteky s hrom. štartom.