Drift (motorizmus)

Hoci nie je známe, kedy presne vznikol drifting, Japonsko sa stalo prvotnou krajinou, kde sa drifting objavil. Najpopulárnejší bol v pretekoch série Japanese Touring Car Championship. Motocyklová legenda Kunimitsu Takahashi, ktorý prešiel na automobilové preteky, bol tvorcom techník driftovania v 70. rokoch. Bol slávny tým, že pretínal "apex" (miesto v zákrute, kde je auto najbližšie ku vnútornej strane zákruty) vo vysokej rýchlosti, a tak driftom prešiel zákrutu a zachoval si tak veľkú rýchlosť na konci zákruty. Takto získal niekoľko šampionátov a zástupy fanúšikov, ktorí si užívali pohľad na dymiace pneumatiky.

Takahashiho driftové techniky najviac zaujali Keiichiho Tsuchiyu (známy ako Dorikin/Drift King). Tsuchiya začal praktizovať svoje driftové zručnosti na horských cestách v Japonsku a rýchlo si získal povesť a obdiv motoristickej verejnosti. V roku 1987 súhlasilo niekoľko populárnych motoristických magazínov a tuningových garáží s výrobou videa driftovacích schopností Keiichiho Tsuchiyu. Video známe ako Pluspy sa stalo hitom a inšpirovalo mnoho súčasných profesionálnych driftovacích pretekárov. V roku 1988 spolu so šéfredaktorom magazínu Option, Daijirom Inadom zorganizovali jednu z prvých súťaží zameraných čisto na drifting, D1 Grand Prix. Tsuchiya takisto dokázal prejsť všetky zákruty okruhu Tsukuba Circuit driftom.

Jednou z prvých zaznamenaných driftových súťaží mimo Japonska sa konala v roku 1996 na okruhu Willow Springs. Bola usporiadaná japonským magazínom Option a Inada, Kenji Okazaki a Keiichi Tsuchiya demonštrovali driftové zručnosti na Nissane 180SX, spolu s účastníkmi ako Rhys Millen a Bryan Norris.[2] Drifting sa stal odvtedy masívne populárny ako forma motoršportu v Severnej Amerike, Austrálii, Ázii a Európe.

Drifting sa rozvinul do podoby súťažného športu, v ktorom jazdci súťažia väčšinou s automobilmi s pohonom zadných kolies a získavajú body od poroty, ktorá tieto body udeľuje na základe viacerých okolností. Vrcholnými súťažami sú D1 Grand Prix v Japonsku, Formula D v USA, King of Europe a British Drift Championship v Európe, World Drift Series v Číne, Formula Drift Asia v Malajzii/Singapure/Thajsku/Indonézii a NZ Drift Series na Novom Zélande.

Náležitý mechanický samosvorný diferenciál je považovaný za hlavnú súčasť automobilov na drift. Všetky ďalšie modifikácie sú druhoradé.

Drifteri, ktorí nemajú na samosvorný diferenciál, môžu používať zvarený diferenciál.

Spojky na driftovacích automobiloch sú veľmi silné keramické alebo viac-lamelové typy hlavne kvôli životnosti a dovoľujú aj driftingové techniku, zvanú "spojkový kop", ktorá sa používa na balansovanie automobilu. Silentbloky motora a prevodovky sú zamieňané za výrobky z polyuretánu alebo hliníka.

Prevody sú často skracované aby bolo môžné efektívne využívať výkon motora.

Kvôli veľkej bočnej sile, ktorá na driftera pôsobí počas driftovania, používajú drifteri "škrupinové" sedadlá a viacbodové bezpečnostné pásy (štvor až šesťbodové). Volant je zvyčajne relatívne malý, vysunutý a perfektne kruhový. Poistka ručnej brzdy je väčšinou odstránená a používa sa hydraulický mechanizmus ručnej brzdy kvôli väčšej brzdnej sile. Mnoho drifterov používa dodatočné meracie zariadenia, ktoré sledujú napr. plniaci tlak turbodúchadla, tlak oleja, teplotu oleja, teplotu výfukových plynov a pod.