Domenico Zipoli

Narodil sa v toskánskom meste Prato, kde získal základy hudobnej prípravy. V roku 1707 pod patronátom Cosima III. de Medici, veľkovojvodu Toskánska, študoval vo Florencii pravdepodobne u Giovanni Maria Casiniho. V roku 1708 krátko študoval v Neapole u Alessandra Scarlattiho, potom sa presťahoval do Bologne a neskôr, od roku 1709, bol žiakom Bernarda Pasquiniho v Ríme, kde dokončil svoju hudobnú prípravu. Po Pasquiniho smrti zostal v Ríme, kde v roku 1710 získal miesto organistu v Bazilike Panny Márie v Trastevere. Okolo roku 1715 sa stal organistom kostola Chiesa del Santissimo Nome di Gesù all´Argentina v Ríme, materskom chráme jezuitskej rehole.

Z neznámych dôvodov v roku 1716 odišiel do Sevilly v Španielsku, kde 1. júla vstúpil do Spoločnosti Ježišovej so žiadosťou odísť do jezuitských misií v Paraguaji v Južnej Amerike (vtedy španielska kolónia). Ako novic odišiel zo Španielska so skupinou 53 misionárov, ktorí do Buenos Aires dorazili 13. júla 1717. Do svojej smrti pôsobil v meste Córdoba (v súčasnej Argentíne), kde dokončil svoje štúdiá teológie a filozofie ako prípravu na kňazskú vysviacku. Vzhľadom na to, že biskupské sídlo Córdoba bolo neobsadené, obrad sa nikdy neuskutočnil. Napriek tomu niekoľko rokov pôsobil ako hudobný riaditeľ pre miestne jezuitské misie.

Zomrel 2. januára 1726 v jezuitskom dome v Córdobe na infekčnú chorobu neznámeho pôvodu. Miesto jeho pochovania je neznáme, niektoré zdroje uvádzajú, že jeho popol je uložený v kostole v Santa Catalina v horách provincie Córdoba.

Zaoberal sa prevažne tvorbou cirkevnej hudby a skladieb pre organ a čembalo. Z jeho počiatočnej talianskej tvorby sú známe o.i. dve oratóriá: San Antonio di Padova (1712) a Santa Catherine, panna a mučenica (1714). Začiatkom roka 1716 v Ríme vydal svoje najznámejšie dielo Sonate d´Intavolatura pre organ a čembalo. Toto dielo mu získalo v Ríme svojho času všeobecné uznanie.

Domenico Zipoli, Sonate d’intavolatura

Skladá sa z dvoch častí: 1. Parte prima (16-dielna časť pre organ pozostávajúca z tokát, sérií štyroch versetov, canzon a iných skladieb v rôznych stupniciach; pozoruhodná je najmä Toccata all´Elevazione F-dur niekedy spracovaná v orchestrálnej forme ako Adagio pre hoboj, violončelo, organ a sláčikové nástroje) a 2. Parte seconda (6-dielna časť pre čembalo obsahujúca suitu v h-mol, g-mol, C-dur, d-mol a partity v C-dur a a-mol). V Ríme vytvoril aj kantátu pre soprán a basso continuo Daliso, da quel di che partisti a mnohé iné diela. Z jeho juhoamerickej tvorby objavenej v Chiquitos v Bolívii sa podarilo zachovať dve omše, dve zhudobnenia žalmov, tri hymny, Te Deum laudamus a iné diela. V roku 1959 americký muzikológ Robert Stevenson objavil v Sucre, Bolívii Zipoliho Omšu F-dur (kópia z Potosí v Bolívii r. 1784), ktorej skladba je založená na iných dvoch omšiach skladateľa.

Zipoli je považovaný za najnadanejšieho jezuitského hudobníka a misionára, ktorý prispel k rozvoju prirodzeného hudobného nadania obyvateľov koloniálnej Južnej Ameriky.

• Anglická a španielska Wikipédia
• Petrucci Music Library

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Domenico Zipoli

• Recordings of Intavolatura performed on virtual organs and harpsichords
• Lorenzo Ghielmi, organist performs Zipoli's 'All'Elevazione'
• The Zipoli Institute