Domenico Tardini

Narodil sa v Ríme v roku 1888 a 20. septembra 1912 bol vysvätený na kňaza. V roku 1920 sa stal jedným z nižších úradníkov rímskej kúrie, 16. decembra 1937 potom sekretárom Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti. Počas druhej svetovej vojny tento post úzko súvisel so zahraničnou politikou a diplomaciou Vatikánu, a hoci bol Tardini niekedy skôr vykonávateľom a sprostredkovateľom vôle pápeža Pia XII. a štátneho sekretára kardinála Maglioneho, mal na jej tvorbe významný podiel. Z titulu svojej funkcie viedol celý rad rokovaní s veľvyslancami a vyslancami cudzích štátov a jeho podrobné denníky a poznámky sa považujú za veľmi cenný zdroj informácií o politike a zámeroch Vatikánu v tomto období.

V roku 1952 ho Pius XII. vymenoval za štátneho podsekretára pre mimoriadne cirkevné záležitosti, v tejto pozícii úzko spolupracoval so štátnym podsekretárom Giovannim Batistom Montinim, neskorším pápežom Pavlom VI. (štátny podsekretár Montini fakticky vykonával väčšinu činností príslušiacich štátnemu sekretárovi, ale formálne ním nikdy nebol vymenovaný a ani nebol kardinálom; niektoré významné rozhodovania spadajúce zvyčajne do gescie štátneho sekretára navyše vykonával osobne Pius XII., čo bol zrejme hlavný dôvod, prečo po smrti Maglioneho nikoho na jeho miesto nevymenoval).

Od konca roku 1954, kedy bol Montini vymenovaný za arcibiskupa milánskeho, Tardini de facto vykonával funkciu štátneho sekretára sám, no formálne sa ním stal až 14. decembra 1958, kedy ho vymenoval Ján XXIII. O deň neskôr bol vymenovaný za kardinála a 27. decembra za titulárneho arcibiskupa laodicejského. V čase týchto menovaní však už trpel vážnymi zdravotnými problémami, pre chatrné zdravie napokon údajne odmietol vymenovanie za kardinála už v roku 1953 (vtedy však ešte pápež Pius XII. dodržiaval zvyk, že kardinálov nesmie byť viac ako 70, a Tardini nechcel v ich zbore zaberať miesto). Keďže Ján XXIII. obmedzenie počtu kadinálov zrušil a na jeho vymenovaní trval, Tardinimu neostalo nič iné, len ho prijať. Jeho zdravie sa rýchlo zhoršovalo, okrem iného sa negatívne prejavilo zvýšené pracovné vypätie spojené s prípravou druhého vatikánskeho kocilu. Kardinál Tardini zomrel 30. júla 1961.