Dionysios z Argosu

Dionysios (starogr. Διονύσιος) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.[1][2]

Dionysios, sochár z Argosu, bol činný v polovici 5. storočia pred Kr.[1] Zo starovekých autorov sa o jeho sochárskych dielach zmienil jedine grécky cestovateľ Pausanias, ktorý vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku uvádza, že väčšinu z nich videl medzi votívnymi darmi od Mikytha pri Diovom chráme v Olympii: „Na ľavej strane veľkého chrámu venoval iné: Koru, dcéru Démetry, Afroditu, Ganyméda a Artemidu, z básnikov Homéra a Hésioda, a znovu božstvá Asklépia a Hygieiu. Medzi darmi Mikythovými je i Agón (Zápas), nesúci haltéry, haltéry majú túto podobu: sú to polovice predĺženého kruhu,... zhotoveného tak, že je možné cez ne prestrčiť prsty ako cez držadlo štítu. Takú teda majú podobu. Vedľa sochy Agónu je Dionysos, trácky Orfeus a socha Dia, o ktorej som sa už zmienil predtým. Tieto diela pochádzajú od argoského Dionysia.“[3] Pausanias tiež zaznamenal, že Mikythos venoval všetky tieto dary do Olympie hlavne preto, aby splnil daný sľub pre záchranu života svojho smrteľne chorého syna (túto informáciu potvrdzuje aj nápis objavený v Olympii[4]).[3]

Pri týchto sochách stála i iná skupina sôch od darcu Mikytha, ktorých autorom bol Dionysiov rodák Glaukos.[3][1] Zvyšky podstavcov z týchto sôch sa našli vedľa severnej steny Diovho chrámu. Mikythos, ktorý bol správca v mestách Rhégion a Messéna, bol zároveň opatrovníkom detí tyrana Anaxila[5] a po jeho smrti aj vládcom (tyranom) Rhégia.[6]

Ďalšími dielami Dionysia boli skulptúry koňa a vozataja, umiestnené tiež v olympijskej Altide.[1][7] Stáli o niečo ďalej od Diovho chrámu, tesne pri okrsku zasvätenom Pelopovi. Pausanias píše, že socha koňa mala na boku nápis, ktorý hlásal toto: „Venoval Formis mainalský Arkáďan skôr, teraz však zo Syrakúz.“[7]

Podľa mnohých znalcov umenia je možné, že niektoré rímske kópie búst (hláv) Orfea a Homéra boli kedysi zhotovené podľa originálov od Dionysia.[1]