Diabol (stelesnenie zla)

Diabol (z latinčiny < z gréckeho diabolos = ohovárač, rúhač) má tieto hlavné významy:

• Diabol je grécky (a tým aj neskôr slovenský atď.) preklad hebrejského slova satan, vyskytujúceho sa v Starom zákone (Starý zákon bol napísaný po hebrejsky a preložený do gréčtiny), v židovskom náboženstve a staršej právnej praxi Izraela. Podrobnosti pozri v článku Satan.
• Z abstraktnejšieho hľadiska je to v kresťanstve v Starom, Novom zákone a v iných textoch zlý démon na čele síl zla, hlavný protivník Boha, zdroj všetkých nešťastí ľudstva, nepriateľ spásy ľudstva. Človeka zvádza k nevere, hriechu atď, aby ho mohol zničiť. Je vládcom ríše zlých duchov v podsvetí. V Starom zákone sa nazýva Satan (-v hebrejčine), Belzebub, zlý duch, knieža tmy, pokušiteľ, nečistý, v Novom zákone (Nový zákon je písaný po grécky) sa vyskytuje priamo ako grécky výraz diabolos popri výraze Satan (zrejme ako synonymá). Diabol býva stotožňovaný aj ďalšími stelesneniami zla, napr. Luciferom či čertom (v angličtine, nemčine a francúzštine je pre slovanské výrazy diabol a čert vždy len jeden spoločný výraz). Podľa Nového zákona prišiel Ježiš Kristus na svet, aby maril skutky diabla, a pri druhom príchode Krista bude diabol definitívne porazený.
• V apokryfnej kresťanskej (a v neskoršej židovskej) literatúre je diabol obyčajne padlý anjel, ktorý sa nechcel podriadiť Božej vôli a bol zvrhnutý z nebies archanjelom Michalom.
• V islame je to preklad slov Iblís (toto slovo vzniklo zrejme z gréckeho slova diabolos) resp. šajtán. Ide o padlého anjela.
• V starších ľudových predstavách démon (duch mŕtveho alebo zlý duch), často splýval s postavou čerta, pričom čert tu nie je chápaný ako najhoršia bytosť či vládca pekla, ale ako jedna z pekelných bytostí škodiacich človeku.
• Podobná bytosť v iných náboženstvách a kontextoch.