Belzebub
Belzebub (lat. Beelzebub) je:
- s veľkým B (teda ako vlastné meno):
- pôvodne boh filištínskeho mesta Ekrón - podrobnosti pozri nižšie (v slovenských prekladoch Starého zákona sa uvádza okrem tvaru Belzebub aj v tvaroch: Baal-Zebúb, Baalzebúb, Bál-zebúb, Baal-Zebub[1] či Baalzebub[2]; inak uvádzaný aj napr. v tvare Baal-zebúb[3][4], El-zebúb[4], Baal-Zebul[3] či Baal Zvuv[5]);
- neskôr významný démon v kresťanstve, judaizme a v čarodejníctve, niekedy nepresne stotožňovaný so Satanom - podrobnosti pozri nižšie (v slovenských prekladoch Nového zákona sa uvádza okrem tvaru Belzebub aj v tvaroch: Belzebul, Beelzebul alebo Belzebúb[1]; inak uvádzaný aj napr. v tvare Belzebúl[6]);
- s malým b[7][8]:
Belzebub ako vlastné meno
Biblia
V Starom zákone je Belzebub boh filištínskeho mesta Ekrón (Akaron). Takto sa explicitne uvádza v jedinom výskyte v Starom zákone, ktorým je Druhá kniha kráľov 1, 2-6 a 16.
V Novom zákone je to démon (zlý duch), ktorý je kniežaťom (vládcom) ostatných démonov. Na niektorých miestach Nového zákona je zároveň (nepresne) stotožnený so Satanom. Možno súvisí s vyššie uvedeným bohom zo Starého zákona. Výskyty v Novom zákone: Matúš 10,25 a 12,22-30, Marek 3,22-27, Lukáš 11,14-23.
Šalamúnov testament
V apokryfnom Šalamúnov testamente Belzebub explicitne vysvetľuje Šalamúnovi, že je "vládca všetkých démonov" (pretože je jediným padlým anjelom, ktorý ešte zostal), jeho domovom je planéta Venuša a jeho hlavná činnosť spočíva v tom, že ničí tyranov, spôsobuje, že ľudia uctievajú démonov, vzbudzuje sexuálnu túžbu u svätcov a časti duchovenstva, a spôsobuje vojny, vraždy a žiarlivosť.
Nikodémove evanjelium
V apokryfnom Nikodémovom evanjeliu sa Belzebub (v niektorých prekladoch uvádzaný ako Hádes) uvádza ako démon, ktorému Ježiš Kristus navždy zveril vládu nad peklom (resp. podsvetím), a to ako odmenu za to, že si Ježiš z pekla - kde sa ho po ukrižovaní neúspešne snažil uväzniť Satan - odviedol biblického Adama a mnoho svätcov, a za to že Belzebub predtým Satana odhováral od snahy uväzniť Ježiša.
Démonológia
V (najmä kresťanskej) démonológii je Belzebub jeden z mnohých démonov, spravidla vysoko postavený v hierarchii démonov (detaily sa značne líšia v závislosti od autora); nie je zhodný so Satanom ani Luciferom. Často sa chápe ako pravá ruka Satana v tom zmysle, že velí jeho pekelným vojskám. Okrem toho sa často považuje za démona, ktorý má najviac do činenia s posadnutím ľudí - v novoveku údajne posadol veľa významných osobností. Najmä v stredoveku tohto démona uctievali bosorky namiesto Ježiša a rituálne s ním kopulovali; bol tiež považovaný za vládcu sabatov bosoriek. Niekedy sa okrem toho chápal aj ako "vládca" hriechu obžerstvo či iných hriechov.
Zdroje kapitoly Belzebub ako vlastné meno: [9][3][10][11][12][13][14][15][16][17]
Etymológia
Etymológia mena Belzebub je sporná. Opiera sa primárne o výskyty v rôznych zápisoch Biblie. Význam hebrejského zápisu mena (Ba‘al Zebúb [iný prepis prvého slova: Baal; iné prepisy druhého slova: Zəbúb, Zəvúv, Zvúv, Zvuv]) nie je istý. Pri gréckom zápise mena nie je isté ani to, ktorá z viacerých známych verzií gréckeho zápisu mena (Beelzeboub [iný prepis:Beelzebúb], Beelzeboul [iný prepis:Beelzebúl], Baal myian a podobne) je prvotná a ktoré sú len jej skomoleniny (predovšetkým tu ide o to, či je v pôvodnom tvare na konci slova -b alebo -l). Okrem toho nie je úplne isté ani to, či v Starom a Novom zákone ide o tú istú bytosť. Pravdepodobné je, že časť "bel" je pôvodné kanaanske/hebrejské slovo "baal", ktoré tu (a aj inde) znamená pán (resp. boh nejakého mesta), ale môže sa myslieť aj špecifickejšie Baal ako hlavný kanaansky boh. Celé meno Belzebub (Belzebul, Baal-zebúb atď.) mohlo potom pôvodne podľa rôznych výkladov znamenať:
- "pán (nebeského) obydlia", "pán vysokého domu" (týka sa primárne tvaru zakončeného na -l),
- "pán vznešenosti", "vznešený pán" (týka sa primárne tvaru zakončeného na -l),
- "pán múch" (týka sa primárne tvaru zakončeného na -b; pánom múch sa asi myslí buď boh ich odháňania, teda boh liečenia, alebo mohlo ísť o vedomú posmešnú skomoleninu pôvodného mena pán nebeského obydlia či iného),
- "pán (kopy) hnoja", "pán špiny" (takto napr. v rabínskych textoch),
- "knieža Baal", "pán/knieža podsvetia".[3][18][19][20][21][22][23][13][24][25][10][17][14]
Zdroje
- Biblia.sk [online]. biblia.sk, [cit. 2021-03-14]. Dostupné online.
- LERCH, Harold. Biblia Skrátená (Kľúčové písma s komentárom (B-Slo)). [s.l.] : Word to the World Ministries, 2020. 386 s.
- Belzebub. In: Encyclopaedia Beliana 2, S. 20
- Proglas. [s.l.] : Atlantis, 1993. 426 s. S. 44.
- Belzebul. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
- Belzebub. In: ŠALING, S. Veľký slovník cudzích slov, 2000, S. 159
- belzebub. In: Slovník cudzích slov (akademický)
- Sväté písmo Starého i Nového zákona : [preklad a poznámky podľa vydaní Spolku svätého Vojtecha v Trnave: Starý zákon z roku 1955 - Nový zákon z roku 1986]. 1. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. 1612 s. ISBN 978-80-7162-683-1.
- Fenlon, John Francis. "Beelzebub." The Catholic Encyclopedia. Vol. 2. New York: Robert Appleton Company, 1907. 14 Mar. 2021
- Beelzebub. In: GUILEY, Rosemary. The Encyclopedia of Demons and Demonology. [s.l.] : Infobase Publishing, 2009. 321 s. Dostupné online. ISBN 978-1-4381-3191-7. S. 24-26.
- beelzebub. In: PROWER, Tomás. Morbid Magic (Death Spirituality and Culture from Around the World). [s.l.] : Llewellyn Worldwide, 2019. 360 s. ISBN 978-0-7387-6062-9.
- Beelzebub. In: Brockhaus - die Enzyklopädie, digital. [2 CD-ROM] Mannheim : Bibliographisches Institut & F. A. Brockhaus, 2003. ISBN 978-3-7653-9377-8.
- heslá Baal-Zebub a Beelzebub. In: Jewish Encyclopedia ,
- The Lost Books of the Bible: The Gospel of Nicodemus, Formerly Called the Acts of Pontius Pilate [online]. sacred-texts.com, [cit. 2021-03-14]. Dostupné online.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Sväté písmo Starého i Nového zákona : [preklad a poznámky podľa vydaní Spolku svätého Vojtecha v Trnave: Starý zákon z roku 1955 - Nový zákon z roku 1986]. 1. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. 1612 s. ISBN 978-80-7162-683-1. S. 418.
- „Beelzebub“, in: Wolfgang Pfeifer et al., Etymologisches Wörterbuch des Deutschen (1993), digitalisierte und von Wolfgang Pfeifer überarbeitete Version im Digitalen Wörterbuch der deutschen Sprache , 11.03.2021.
- Beelzebub. In: KLUGE, Friedrich. Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache. [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2012. 1091 s. ISBN 978-3-11022365-1. S. 100.
- KOSCIELNIAK,K. Implikacije ugaryckiej etymologii "Belzebuba" v Nowym Testamencie. In: Polonia Sacra R III (XXI) 5/49 (1999)
- Jan-A. Bühner. Jesus und die himmlische Welt (Das Motiv der kultischen Mittlung zwischen Himmel und Erde im frühen Judentum und in der von Jesus ausgehenden Christologie). [s.l.] : Narr Francke Attempto Verlag, 2020. 490 s. Dostupné online. ISBN 978-3-7720-5725-0. S. 251-254.
- Beelzebub [online]. mittelalter-lexikon.de, [cit. 2021-03-14]. Dostupné online.
- Eerdmans dictionary of the Bible, 2000, S. 136-137
- Beelzebub. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8