Diaľnica A1 (Slovinsko)
Diaľnica A1 (slovin. Avtocesta A1, Štajersko-primorska avtocesta) je 255,2 km dlhá diaľnica v Slovinsku, ktorá sa nachádza na trasách európskych ciest E57, E59, E61 a E70. Smeruje naprieč celou krajinou od hraničného priechodu Šentilj cez Maribor, Celje, Ľubľanu až po križovatku Srmin neďaleko talianskej hranice. Diaľnica A1 sa skladá zo 486 objektov s celkovou dĺžkou 72 535,50 metra čo je približne 30% z celkovej dĺžky diaľnice[1].
| Diaľnica A1 (Slovinsko) | |
|---|---|
 Diaľnica A1 (Slovinsko) | |
| Mapa | |
 Diaľnica A1 (Slovinsko) | |
| v prevádzke | |
| Základné údaje | |
| Správca: | Družba za avtoceste v Republiki Sloveniji d.d. (štát) |
| Výstavba: | 1970-2009 |
| Celková dĺžka: | 255,2 km |
| z toho v prevádzke: | 255,2 km |
|
Štatistický región: |
Podravska regija Savinjska regija Zasavska regija Osrednjeslovenska regija Notranjsko-kraška regija Obalno-kraška regija |
Výjazdy  | 43 (v prevádzke) |
Diaľničné križovatky  | 7 (v prevádzke) |
| Tunely: | 13 (v prevádzke) |
 Výstavba viaduktu Črni Kal, najvyššieho a najdlhšieho mostu v Slovinsku | |
| Výstavba viaduktu Črni Kal, najvyššieho a najdlhšieho mostu v Slovinsku | |
Objekty na trase
| |
História
Pripravovaný začiatok výstavby tejto diaľnice v koncom 60. rokov sprevádzala takzvaná cestná aféra. Išlo o spor s juhoslovanskou federálnou vládou, ktorá vo výstavbe ciest uprednostnil pred najbohatšou časťou republiky Slovinskom Srbsko a Bosnu a Hercegovinu. Problém sa nakoniec podarilo vyriešiť a výstavba sa začala v máji 1970 na úseku Vrhnika-Postojna juhozápadne od Ľubľany. Tento úsek sprevádzkovali ako vôbec prvý v krajine dňa 29. decembra 1972. V nasledujúcich rokoch sa rozbehla i výstavba úsekov Kozarje-Vrhnika a Postojna-Razdrto, ktoré nadväzovali na predošlý úsek. 21. júla 1976 bol otvorený 51 kilometrový úsek Fram-Arja vas, ktorý však bol vybudovaný len v polovičnom profile.
V 80. rokoch sa staval len jediný úsek medzi obcami Malence a Kozarje, ktorý otvorili 28. októbra 1988. Do rozpadu Juhoslávie bol ešte otvorený krátky úsek za rakúskou hranicou pri obci Šentilj. V nasledujúcich rokoch sa výstavba sústredila na urýchlené dokončenie diaľnice a dokončenie druhého profilu úseku Fram-Arja vas. Výstavba na diaľnici A1 bola ukončená 14. augusta 2009 otvorením poslednej časti úseku Pesnica-Slivnica, ktorý vytvára východný obchvat Mariboru. Diaľnica A1 sa tak po diaľnici A5 stala druhou kompletne dokončenou diaľnicou v krajine.
Nasledujúca tabuľka ponúka detailný prehľad postupnosti otvárania úsekov diaľnice A1[2].
| Úsek | Dĺžka | Dátum otvorenia |
| Šentilj (hranica) - Šentilj | 1,2 km | 18.9.1991 |
| Šentilj - Pesnica | 9,5 km | 18.10.1996 |
| Pesnica - Slivnica | 20,8 km | 22.5.2000 (časť) |
| 14.8.2009 (celý úsek) | ||
| Slivnica - Fram | 2,6 km | 16.11.1998 |
| Fram - Arja vas | 51,0 km | 21.7.1976 (polovičný profil) |
| 25.10.1996 (plný profil) | ||
| Arja vas - Vransko | 20,9 km | 19.9.1997 |
| Vransko - Blagovica | 16,8 km | 12.8.2005 |
| Blagovica - Šentjakob | 20,3 km | 1.7.2003 |
| Šentjakob - Malence | 10,7 km | 27.8.1999 |
| Malence - Kozarje | 7,5 km | 28.10.1988 |
| Kozarje - Vrhnika | 12,4 km | 21.9.1979 |
| Vrhnika - Postojna | 30,1 km | 29.12.1972 |
| Postojna - Razdrto | 11,1 km | 14.9.1974 |
| Razdrto - Čebulovica | 8,8 km | 12.7.1995 |
| Čebulovica - Divača | 5,1 km | 12.7.1995 |
| Divača - Kozina | 6,7 km | 27.3.1998 |
| Kozina - Klanec | 4,8 km | 24.11.2000 |
| Klanec - Srmin | 14,9 km | 25.11.2004 |
Diaľničné križovatky
| Diaľničné križovatky na diaľnici A1 | |||
| Pomurska avtocesta |  |  | Razcep Dragučova (3) |
| Podravska avtocesta |  | | Razcep Slivnica (7) |
| Severna obvoznica Ljubljane |  |  | Razcep Zadobrova (27) |
| Gorenjsko-dolenjska avtocesta |  | | Razcep Malenice (31) |
| Gorenjsko-dolenjska avtocesta | | | Razcep Kozarje (36) |
| Vipavska hitra cesta |  | | Razcep Razdrto (43) |
| Sežanska avtocesta |  | | Razcep Gabrk (45) |
| Hitra cesta |  | | Razcep Srmin (50) |
Galéria
Diaľnica A1 blízko mesta Celje
Externé odkazy
