Daniel Pixiades
Daniel Pixiades (srb. Даниел Пиксиадес, * 5. júl 1931, Kysáč, Srbsko) je vojvodinský, čiernohorský a chorvátsky exilový básnik slovenského pôvodu.
| Daniel Pixiades | |||
| vojvodinský, čiernohorský a chorvátsky exilový básnik | |||
| Narodenie | 5. júl 1931 (88 rokov) Kysáč, Srbsko | ||
|---|---|---|---|
| |||
Základnú školu navštevoval v rodisku, v Kysáči a Gymnázium v Báčskom Petrovci. Učiteľskú školu skončil v Sombore v roku 1950. Prvé pracovisko Daniela Pixiadesa ako učiteľa bola Seleuša, neskôr Veliko Gradište, Kulpín, Sriemske Karlovce, jeden rok pracoval aj ako úradník v Novom Sade a neskôr odišiel do Čiernej Hory, kde pracoval v Starom Bore a Sutomori.
Život v Kanade
Koncom septembra roku 1974 sa presťahoval s rodinou do Kanady, kde v mestečku Thunder Bay v štáte Ontario našli svoj nový domov. Aj v ďalekej Kanade sa rýchlo zapája ako pisateľ, konkrétnejšie bol spolupracovník, neskôr (v rokoch 1977 – 1988) aj redaktor chorvátskeho periodika Naše novine. Ako redaktor tohto časopisu začal spolupracovať s československými novinami Ľudové zvesti a pracoval v lokálnom juhoslovanskom rozhlase. Je členom tamojšieho Literárneho združenia Desanky Maksimovićovej.
Publikačná činnosť
V Juhoslávii písal básne po slovensky a srbochorvátsky, ktoré uverejňoval zväčša vo vojvodinských časopisoch. Po slovensky vydal zbierku básní Vlny kotvy vlny (1973). Počas pobytu v Čiernej Hore začal písať básne v čiernohorskej variante srbochorvátského jazyka a uverejňoval ich v tamojších literárnych časopisoch. Všetky tieto básnické texty uverejnil neskôr (1974 – 1976) v periodiku Naše novine v Kanade a roku 1976 ich zhrnul do knihy Byť pomimo (srb. Biti izvan), ktorá bola roku 2003 vydaná vo Vydavateľstve Kultúra v Báčskom Petrovci. V tom istom vydavateľstve vydal roku 2005 aj knihu K srdcu zeme (srb. Ka srcu zemlje) a o rok neskôr aj zbierku Zovšadiaľ sever (srb. Odasvud sever, 2006).
V Kanade vydal rad básní, poviedok, esejí a článkov v srbochorvátskej a československej emigračnej tlači, ale uverejňoval aj v bývalej Juhoslávii, najmä v časopisoch Delo, Zadarska revija a v emigrantských antológiach vydávaných najmä v Chorvátsku. Jeho poviedka Cez rieku bola zaradená do jednej srbskej čítanky vo Vojvodine, ale tiež aj do antológie prózy juhoslovanských Slovákov Hlboké koľaje, ktorá vo výbere Michala Harpáňa roku 1988 vyšla v Bratislave a v tom istom roku aj do výberu z prózy juhoslovanských Slovákov pre 7. ročník základnej školy Prameň a počiatok, tiež vo výbere M. Harpáňa.
V rukopise má niekoľko zbierok básní pre deti a dospelých po slovensky i po chorvátsky, knihu esejí v chorvátčine a memoáre po slovensky. Pre deti vydal zbierku básní Morská ríša v Slovenskom vydavateľskom centre (2009). Je to jeho prvá kniha pre deti a autor ju napísal ešte počas pobytu v Čiernej Hore.