Děčínský Sněžník

Vrch, tvorený vrchnokriedovými turonskými pieskovcami, je takmer celý zalesnený, väčšinu jeho svahov pokrývajú smrekové porasty, v menšej miere sa vyskytuje borovica, smrekovec a buk, pre vrcholovú časť sú typické aj brezy a jarabiny. Vrchol zaberá rozľahlá plošina s rozmermi približne 1600 krát 600 metrov, mierne sa skláňajúca k severovýchodu. Po väčšine svojho obvodu je lemovaná niekoľko desiatok metrov vysokými pieskovcovými stenami, ktorých lámaním a zvetrávaním vznikli, najmä na južnom úbočí, početné pseudokrasové jaskyne so stenami pokrytými fluoritom. Malá časť týchto priestorov (cca 0,09 ha) je chránená čoby prírodná pamiatka Jeskyně pod Sněžníkem. Ťažbu fluoritu na Snežníku v rokoch 1955 – 1994 dnes dokumentuje expozícia v múzeu na zámku v Jílovom[1]. Z okrajov vrcholovej plošiny sa na mnohých miestach otvára ďaleký rozhľad na Lužické hory aj Českosaské Švýcarsko, vyhľadávané sú z Drážďanskej vyhlídky na druhom konci plošiny viditeľné Drážďany na severozápade a Koňská hlava na východe.[2].

Najvýznamnejším kruhovým výhľadovým bodom je však 33 m vysoká kamenná rozhľadňa z roku 1864, jedna z najstarších na území Česka. Pôvodne išlo o veľkoryso poňatú trigonometrickú vežu 1. rádu, ktorú pre potreby rakúskych, saských a pruských zememeračov nechal svojim nákladom vybudovať majiteľ panstva gróf František Antonín Thun, od samého začiatku však slúži aj turistickému ruchu. V roku 1936 tu bol prvýkrát na území vtedajšieho Československa zachytený televízny signál vysielaný z Olympijských hier v Berlíne.[2] V roku 1992 prešla schátraná a uzavretá veža celkovou rekonštrukciou a bola znovu sprístupnená verejnosti. Pri rozhľadni sa nachádza bufet a horská chata a malé jazierko, vrchol hory je z niekoľkých smerov prístupný turistickými značenými cestami. Najkratší príchod sa ponúka po doprave autobusom či autom do Jílovskej miestnej časti Sněžník na západnej strane vrchu. Z tohto východiskového bodu predstavuje cesta k rozhľadni necelé 2 km chôdze s prevýšením 130 m. Podstatne náročnejšie sú varianty začínajúce v Jílovom (zelená značka, zhruba 5 km / 460 m) respektíve Děčíne (červená značka, približne 9 km / 600 m).

Děčínský Sněžník je samostatnou horolezeckou oblasťou. Lezecké možnosti na tejto najväčšej českej stolovej hore boli objavené až v roku 1987 (masívy Májová a Jarní). Rad ciest bolo vytvorených v roku 2005. Podmienky pre lezenie sú priaznivé, lebo pieskovcová skala je tvrdá a masív je orientovaný napospol južným a juhozápadným smerom.[3] Na svahoch je značné množstvo balvanov, ponúkajúcich využitie pre bouldering. Vzhľadom k obľúbenosti tohto športového odvetvia bol pre oblasť Snežníka spracovaný samostatný sprievodca s popismi a plániky.[4]

• 
  Rozhľadňa na Děčínskom Sněžníku
• 
  Príchod k rozhľadni od západu
• 
  Pieskovcové skaliska na okrajoch vrcholovej plošiny, pohľad k severovýchodu
• 
  Výhľad k východu na mesto Děčín
• 
  Pohľad z Drážďanskej vyhliadky do Saska
• 
  Pohľad na Děčínský Sněžník z Jalůvčí

1. História Jílovského zámku na MUJilove.cz
2. TOUŠLOVÁ, Iveta; PODHORSKÝ, Marek; MARŠÁL, Josef. Toulavá kamera 4. Praha : freytag&berndt, 2007. ISBN 978-80-7316-287-0. Kapitola Děčínský Sněžník, s. 204.
3. Popis skalné oblasti
4. Sprievodca v pdf.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Děčínský Sněžník na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Děčínský Sněžník

• NOUZA, Jan. Rozhledny Čech, Moravy a Slezska. Liberec: Nakladatelství 555. 1999. 159 s., str. 51 - 52. ISBN 80-902590-4-9

• Fotografie z Děčínského Sněžníku
• Virtuální prohlídka Děčínského Sněžníku, výhled z rozhledny