Claudia Cardinaleová

Narodila sa v Tunisku, kam sa presťahovala jej rodina, pochádzajúca zo Sicílie.

V roku 1957 vyhrala titul najkrajšej Talianky v Tunisku,[2] čo jej umožnilo vycestovať na Filmový festival v Benátkach,[2] kde jej exotická krása získala veľké uznanie.[3] Do dvoch mesiacov získala kontrakt na filmovú rolu, hoci nikdy herečkou nechcela byť, filmové role odmietala a chcela býyť napríklad učiteľkou.[2] K jej vzorom patrila Brigitte Bardot.[2][3]

V roku 1958 debutovala vo filme Omyl neplatí. O niečo viac sa zviditeľnila vo filmoch ako Cartouche (1962) po boku Jeana-Paula Belmonda či 8 ½ (1963) a v tom istom roku hrala aj v americkom filme Ružový panter (1963) po boku Davida Nivena. Jej ďalším americkým filmom bol Cirkusový svet s Ritou Hayworth. V roku 1968 sa hrala v známom westerne Vtedy na západe kde stvárnila ženu, ktorá je obeťou zločineckých praktík nemilosrdných podnikateľov. Jej kolegami vo filme boli Henry Fonda a Charles Bronson, ktorí stvárnili dve mužské hlavné postavy. V 60. rokoch 20. storočia sa tiež zúčastnila na Filmovom festivale v Karlových Varoch.

V roku 1974 sa objavila v dráme Rodinný portrét spolu s Burtom Lancasterom. Ďalej hrala v televíznom filme Ježiš Nazaretský (1977), o rok neskôr sa objavila v thrilleri Corleone (1978) a s Rogerom Mooreom vo filme Útek do Atén.

Na začiatku 80. rokov sa objavila v dráme Salamander o živote bohatého priemyselníka, ktorý chce zabrániť fašistickému spiknutiu v Taliansku. V roku 1984 sa objavila v dobrodružnom filme Drsný chlapík.

V roku 1995 vyšla jej prvá knižná autobiografia s názvom Io, Claudia, tu, Claudia (Ja Claudia, ty Claudia). V roku 1993 získala cenu Venezia IFF za celoživotné dielo a v roku 1999 Rad čestnej légie. V roku 2012 zasadla do porotcovského kresla na Českej Miss.[2]

Má syna Patricka. Od roku 1966[4] až do rozvodu v roku 1975 bola vydatá za producenta Franca Cristaldiho.[5] od roku 1975 do roku 1999 žila s režisérom Pasquale Squitierim s ktorým mala dcéru Claudiu.[6] Tiež je aktivistkou za ženské práva v Tunisku.

V roku 1968 sa zúčastnila demonštrácie za legalizáciu rozvodov.[6] Je tiež aktivistkou za ženské práva v Tunisku[3] a veľvyslankyňou UNESCO pre ženy 21. storočia.[6][3]

1. Cardinaleová, Claudia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 461-462.
2. V porotě České Miss bude i slavná Claudia Cardinalová [online]. novinky.cz, 2012-03-31, [cit. 2013-11-09]. Dostupné online.
3. HERRMANNOVÁ, Nela. Lifting není třeba, stačí úsměv, říká Claudia Cardinalová [online]. 2012-03-29, [cit. 2013-11-09]. Dostupné online.
4. Parade Magazine. 25. 6. 1967
5. lovegoddess.info – love goddess Resources and Information
6. LANDOVSKÁ, Helena. Claudia Cardinalová se s věkem netají [online]. novinky.cz, 2004-05-13, [cit. 2013-11-09]. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Claudia Cardinaleová

• Claudia Cardinale v Internet Movie Database (po anglicky)
• Claudia Cardinale v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Claudia Cardinale na ČFN
• Claudia Cardinale na FDb.cz

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Claudia Cardinale na anglickej Wikipédii.