Christine de Pisan

Narodila sa v rodine renomovaného lekára a astrológa Thomasa de Pizan (Tommaso di Benvenuto da Pizzano), ktorý od roku 1368 pôsobil na dvore francúzskeho káľa Karola V.. Christine dostala na kráľovskom dvore šľachtickú výchovu typickú pre jej dobu a hlboké humanistické vzdelanie a skoro začala skladať lyrické básne. Jej vyberané spôsoby a umelecký talent sa jej postarali o obdiv súčasníkov a mnohé ponuky na sobáš. V roku 1379 sa vydala za Étienna de Castel, ktorý pôsobil na kráľovskom dvore ako tajomník.

Štastie a priaznivé pomery pre Christine netrvali dlho. Kráľ Karol v roku 1380 umrel a jej manžel Étienne sa ocitol bez stáleho príjmu a oficiálneho miesta. V roku 1385 umrel Christinin otec Pizzano. O desať rokov umrel aj jej manžel Étienn. Christine mala vtedy 26 rokov, keď sa ocitla sama s tromi deťmi. V tomto období čelila viacerým súdnym procesom kvôli nesplateným dlhom po zosnulom manželovi a trpela hmotnou biedou. Prijala preto miesto pisárky na kráľovskom dvore a začala skladať lyrické skladby určené pre literárnu verejnosť. Jej prvé básnické dielo „Kniha 100 balád“ malo veľký literárny úspech. Hlavnou témou básní bol smútok za manželom, starosti a postavenie mladej vdovy a autorky v neprajnom prostredí. Svojimi vydarenými literárnymi dielami si získala slávu a dosiahla ochranu mocných dvoranov, ako boli Jean de Berry a vojvoda Ľudovít I. Orléansky. Okrem poézie písala aj učené spisy filozofické, politické, právnické a dokonca vojenské.

Christine de Pisan sa počas svojho života angažovala za prirodzené práva žien a podporovala ich pôsobenie v literatúre, ale aj ich väčšiu úlohu na fungovaní a v zapájaní sa do života spoločnosti. Obraňovala ženy pred ideovými útokmi, ktoré boli časté najmä v literárnych prácach vtedajších voči ženám nepriateľsky naladených autorov. Tvorila ideovú a literárnu oponentku Jeanovi de Meung a jeho dielu Román o ruži (Roman de la Rose), najznámejšieho a najkomentovanejšieho diela západnej Európy v období stredoveku. Získala podporu a priateľstvo učencov Jeana de Gerson a Eustachea Deschampsa.

Christine de Pisan prezentuje svoju knihu regentke Isabeau de Bavière

Vytvorila zbierku lyrických poém naratívneho charakteru, napr. Seulette sui et Seulette veuil estre.

Napísala istý druh manifestu za práva žien.

Zaplietla sa do prvého skutočného francúzskeho literárneho sporu, ktorý sa týkal Románu o ruži. Jej obranný manifest je považovaný za predchodcu feministického hnutia. „Epistre au Dieu d´Amour“ – List bohu lásky (1399) – a jej „Dit de la Rose“ – Slovo o ruži (1402), kritika druhej časti Románu o ruži od Jeana de Meung, dokazujú, že bola mimoriadne inteligentá a schopná mysliteľka.

Tento typ rečí bol v súdobej spoločnosti považovaný za dosť škandalózny:

« Et jurent fort et promettent et mentent
Estre loiaulx, secrez, et puis s'en vantent. »

preklad:

A súdia silno a navrhujú a kážu
byť lojálny, potajomky, a potom odchádzajú.

Neváhala sa vyjadrovať o politike (List kráľovnej Isabeau) a o práve vojenskom (Kniha o vedení vojny a jazdectve). Reagujúc na rozklad kráľovstva počas vojny medzi Armaňakovcami a burgundským rodom vydala na žiadosť vojvodu Filipa Burgundského výnimočné a dôležité dielo pre súčasných historikov „Kniha o činoch a dobrých mravoch kráľa Karola V. Múdreho“, biografiu bohatú na detaily o panovaní jej mentora Karola V. Francúzskeho.

Väčšina jej diel sa zachovala v autorských rukopisoch, čo je výnimočné pre túto epochu.

Ilustrácia z diela Mesto žien

Christine dosiahla vo svojej dobe veľkú popularitu. Dosvedčuje to vyše 300 zachovaných bohato ilustrovaných rukopisov. Jej útoky voči mizogýnnym názorom Jeana de Meung jej priniesli protiútoky voči nej od jeho prívržencov a jej nepriateľov. Na jej stranu sa v tomto literárnom spore postavil napr. Jean de Gerson.

V 16. storočí upadla do zabudnutia, ako väčšina stredovekých autorov. Literárna kritika Gustava Lansona v 20. storočí ju definitívne odpísala pre univerzitné kruhy ako tému štúdia.

Na konci 20. storočia ju Marie Joseph Pinet znovu objavila a rehabilitovala. Od roku 1980 sa začalo systematicky študovať literárne dielo Christine de Pisan ako jeden z pilierov záujmu o prínos žien do francúzskej literatúry.

Ľudovít Orleánsky, Izabela Bavorská a Christine de Pisan

Mathilde Laigle, akademička venujúca sa stredoveku a priekopníčka v oblasti skúmania historického vývoja emancipácie žien, sa venovala Christine de Pisan a jej literárnemu prínosu pre práva žien. Ako odpoveď na tvrdenia Williama Minta napísala článok o Christine de Pisan, v ktorom vyjadrila svoje názory k jej osobnosti. Pre M. Laigle je Pisan obrankyňa práv žien očierňovaných mizogýnnymi mužskými autormi svojej doby. Pisan však nenapádala patriarchálnu štruktúru a etické východiská stredovekej spoločnosti, v ktorej sama žila. Dôležitým bodom jej obhajoby žien je názor, že ženy sa intelektuálne neodlišujú od mužov, ale sú znevýhodňované odmietaním prístupu k vzdelaniu, pretože v stredoveku nebolo neobvyklé dovoliť ženám ukončiť ani základné vzdelanie (citácia Régine Pernaud).

• Rôzna poézia:

100 balád – Virelays, Balady cudzieho pôvodu, Balady rôznych spôsobov, Zamilované

Lays

Rondely

Hry na predaj, zložené medzi 1399 a 1402. /Poésies diverses : Cent ballades, Virelays, Balades d'estrange façon, Ballades de divers propos, Une complainte amoureuse, Lays, Rondeaux, Jeux à vendre, composées entre 1399 et 1402/

• Epištola Bohu lások, Epistre au Dieu d'amours, 1399 ; epištola
• Rozhovor milencov, Le Débat de deux amants, c. 1400 ;
• Kniha troch sudcov, Le livre des trois jugemens, c. 1400 ;
• Kniha rečí z Poissy, Le Livre du dit de Poissy, 1400 ;
• Epištola Othea, Epistre Othea, 1400-1401 ; epištola
• Slovo o Ruži, Le Dit de la rose, 1402 ;
• Cesta dlhého štúdia, Le Chemin de longue estude (1402-1403) ;
• Slovo o pastierke,/O Jeanne d´Arc/ Le Dit de la pastoure, 1403 ;
• Kniha o zmenách šťastného osudu, Le livre de la Mutacion de Fortune
• Kniha o činoch a dobrých mravoch múdreho kráľa Karola V., Le livre des Fais et bonnes meurs du sage roy Charles V (1404) ;
• Kniha troch cností, Le Livre des Trois vertus (1404);
• Mesto žien, La Cité des dames (1404-1405) ;
• Epištola Izabele Bavorskej, Epistre à Isabelle de Bavière, 1405 ; epištola
• L'Advision Christine, 1405 ;
• Kniha o hanblivosti ľudskej, Le Livre de la Prod'homie de l'homme ou Le Livre de Prudence, 1405-1406 ;
• Le Livre du Corps de Policie, 1406-1407 ;
• Le ditié de Jehanne d´Arc, 1529, Rozprávanie o Johanke z Arku
• Les sept psaumes allégorisés, Sedem alegorických žalmov,1410, alegorické žalmy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Christine de Pisan

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Christine de Pisan na francúzskej Wikipédii.

• Christine de Pisan, prestigieuse écrivaine de moyen age, autorka Thérèse Moreau "Christine de Pisan, prestížna spisovateľka stredoveku"(po francúzsky)
• Originálny rukopis Christine de Pisan v Gallica(po francúzsky)

Literárny portál Francúzsky portál