Jean de Meung

Narodil sa ako Jean Clopinel. Tradícia hovorí, že študoval na Parížskej univerzite. Tak ako jeho súčasník Ruteboeuf bol obrancom Viliama zo Saint-Amour a ostrým kritikom žobrania. Väčšinu života zrejme strávil v Paríži na ulici Saint-Jacques, kde mal dom s vežou, dvorom a záhradou. Dom mu bol pridelený istým dominikánom Adamom d'Andelym. Toto bolo popísané v roku 1305. Jean de Meung zanechal písomnú zmienku, že vo svojej mladosti písal piesne, ktoré boli spievané na verejnosti a v školách.

Jeho najdôležitejším dielom bolo pokračovanie Roman de la Rose. Dátum práce na ňom bol stanovený na roky 1268 až 1285 vďaka referencii v zápise o exekúcii Manfréda a Corrardina kráľom Sicílie Karolom z Anjou. So svojimi viac ako 300 zachovanými rukopismi sa Román o ruži stal skutočným stredovekým bestellerom. Jean de Meung rozšíril dielo svojho predchodcu o približne 19 000 vlastných veršov.

V roku 1284 preložil do francúzštiny traktát De Re Militari od rímskeho autora Vegetia pod názvom Kniha od Végècea o umení vojenskom. Ako prvý vytvoril tiež náboženskú verziu ľúbostných listov Pierre Abélarda a Heloise. Tento rukopis zo 14. storočia obsahuje aj poznámky Francesca Petrarcu a nachádza sa v Národnej knižnici v Paríži. Preložil aj De consolatione philosophiae od Boetia predtým ako napísal list kráľovi Filipovi IV., v ktorom uviedol zoznam svojich predošlých prác. Spomenul v ňom, že dve z nich sa stratili: De spirituelle amitié (De spirituals amicitia) od Aelred of Rievaulx (1166) a Livre des merveilles d'Hirlande alebo De Mirabilibus Hiberniae od Giraldus Cambrensis (Gerald de Barri).

Jeho posledné básne sú bezpochyby jeho Testament a Codicille. Testament je napísaný v stanciach – quatrainoch s jedným rýmom a obsahuje pripomienky rôznych spoločenských tried.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jean de Meung na francúzskej Wikipédii a Jean de Meun na anglickej Wikipédii.