Chodenie s paničkami

"Paničky" chodia po domoch (dnes zväčša príbuzných) na Kvetnú nedeľu. Tvorí ich skupina detí vo veku od 3 do 10 rokov, oblečených do staropazovského slovenského ľudového kroja, kde záväzne jedno dievča na hlave má partu, ako mladucha. Táto panička tancuje – točí sa do kruhu s aspoň ešte jedným dieťaťom alebo zatancujú karičku všetky deti zo skupiny. Pritom spievajú pieseň Kvetná nedeľa, ďe si kľúče podela? / Ta dala som, ta dala, svätymu Ďurovi... Jedno z detí nesie košík. Ak je v skupine chlapec, potom je to jeho úlohou. Do košíka im domáce panie dávaju čerstvé vajíčka (alebo namiesto nich peniaze), lebo si paničky, na konci svojej piesne, pýtajú vajíčka – symbol nového života a vzkriesenia.[2][5]

Považuje sa, že sa táto obyčaj vyvinula zo staršieho zvykoslovného prejavu vynášania Kyselice čiže Moreny (symbolu zimy), ktorý sa postupne presmeroval na chodenie s paničkami. Obe obyčaje existovali v Starej Pazove určitú dobu paralelne, až po zánik staršej v 20. storočí. Najobsažnejší opis chodenia s Kyselicou – figurínou vyformovanou na dvoch paliciach spojených v podobe kríža a oblečenou do ženských šiat, medzi vojvodinskými Slovákmi pochádza z katolíckej časti Selenče. Tam dievčatá, ktoré chodili po domoch s Kyselicou, spievali pieseň v ktorej žiadali od svätého Juraja, aby odmykal polia, totiž umožnil jarné práce v poli: Kyselica veľkonočná, ďe si prebývala? / Za humenci, na kamenci, ta sem hrušky brala! / Kvetná nedeľa, ďe si kľúče podela? / Dala sem, dala svatému Ďurovi. / Svatý Ďuro stávaj, zemi odmykávaj... Okrem prvých dvoch veršov, ktoré sú v staropazovskom zvykoslovnom útvare vynechané, nasledovné tri sú takmer totožné s veršami, ktoré spievaju "paničky".[1][6]

Sám text piesne paničiek je súhrn viacerých motívov, ktorých kombináciou sa spájajú vyprevádzanie zimy a vítanie jari. Po veršoch, v ktorých oslovujú svätého Juraja, paničky ďalej pokračujú: ...Navaríme, navaríme červeného vína, / opojíme, opojíme richtárovho syna! / Ak nebude piti, budeme ho biti... Na záver si vo svojej piesni pýtajú darčeky, a najmä vajíčka: Ďiovkina krása, vlasy má do pása. / Obdarujte, obdarujte túto našu nevestičku! / Pojdeme s ňou do jarmočku, / kúpime jej šňúrôčku, / červenú, zelenú, / na tú našu Kvetnú nedeľu! / Malý háj, velký háj / a ty pani gazdinka vajko daj, / ni lem edno ale dve, / s tým ti málo odbudne.[1][6]

Obyčaj v minulosti mala magickú funkciu, v snahe zrýchliť odchod zimy, podporiť priebeh jari a zabezpečiť rozmach plodonosných a životodarných síl. Magická funkcia tohto zvykoslovneho útvaru je dnes už celkom presmerovaná na symbolickú a oslavnú, čiže nábožensko–sviatočnú (oslava Kvetnej nedele).[1]

• Kvetná nedeľa
• Veľká noc
• Oblievačka

• Rádio-televízia Vojvodiny: Staropazovské Paničky ohlásili príchod veľkonočných sviatkov