Chochláč severský

Chochláč severský alebo chochláč severný[2] (lat. Bombycilla garrulus) je stredne veľký spevavec z čeľade chochláčovité. Hniezdi v najsevernejších ihličnatých lesoch Európy[3], Ázie a severnej Ameriky[4] , na Slovensku je zimný hosť a transmigrant[5]. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov chochláč severský patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia stúpa, v rokoch 1980 – 2013 bol u európskej populácii zaznamenaný silný vzostup. V severnej Amerike populácia za posledných 40 rokov mierne poklesla.[1]

chochláč severský
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Bombycilla garrulus
Linnaeus, 1758
Synonymá
chochláč severný

Mapa rozšírenia chochláča severského

██  Hniezdiaci, výskyt v letnom období

██  Hniezdiaci, celoročný výskyt

██  Nehniezdiaci

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Chochláč severský meria 18 cm[3][6] a váži 40 – 71 g.[4]

Hlas

Hlas za letu

1 m., Rusko, okrem hlasu chochláča severského počuť spev brhlíka obyčajného.

Za letu sa ozýva tichým zvonivým švitorením "sriiii".[3][6]

Výskyt a stav na Slovensku

Chochláč severský je na Slovensku zimný hosť a transmigrant. V menších kŕdľoch zimuje na celom území, pozorovaný aj 1 300 m n. m. V niektorých rokoch dochádza k invázii. Najväčšie kŕdle v tom období dosahujú až tisíc jedincov (15. januára 1979, Piešťany, 800 ex. 29. marca 1983, Košice)[5]

Odhadovaný počet zimujúcich jedincov 10 000 – 100 000. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[5]

Biotop

Vyhľadáva miesta s veľkým množstvom bobulovín, kroviny a stromy na medziach i v mestách[4][5].

Potrava

Na hniezdisku sa živí hmyzom[4], ktorý dokáže chytať za letu, ako včelárik zlatý[3]. Na zimoviskách najmä plodmi jarabiny vtáčej, jej nedostatok zapríčiňuje masívne invázie do strednej i južnej Európy[5] Na Slovensku sa cez zimu živí rôznymi bobuľami, ako jarabina vtáčia, borievka, hlôžky (Crataegus), imelo biele i ruža šípová.[4]

Ochrana

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[7]

Galéria
  • jarabina vtáčia tvorí významnú zložku potravy v zimnom období
  • chochláč vyhľadáva i plody hlohu
  • v obciach nájde nepozbierané plody
  • na jablkách
  • kŕdle sadajú na vyvýšené miesta, ako antény na budovách
  • Hniezdo, rok 1915, Britská Kolumbia
  • Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie
  1. IUCN Red list 2020.2. Prístup 24. októbra 2020.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-31]. Dostupné online.
  3. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  4. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  5. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Miroslav Demko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Chochláč severský, s. 448 – 450.
  6. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.