Charles Rennie Mackintosh

Koncom 19. storočia bola Glasgovská škola jednou z vedúcich umeleckých akadémií v Európe. A po skorých úspechoch vo výtvarnom umení získala v 1890-tych rokoch punc tej najvyššej kvality v architektonickom a dekoratívnom umení vôbec. V samom centre týchto úspechov bol mladý talentovaný architekt a dizajnér, Charles Rennie Mackintosh, ktorého reputácia sa rýchlo šírila za hranice jeho rodného mesta a ktorý je viac ako o storočie neskôr stále považovaný za otca „Glasgovského štýlu“ (angl. Glasgow style).

V roku 1884 Mackintosh nastúpil ako učeň ku miestnemu architektovi Johnovi Hutchinsonovi ale v roku 1889 sa pridal ku väčšej a viac etablovanej firme – Honeyman a Keppie. Ako doplnenie svojho architektonického vzdelania navštevoval večerné vyučovania na Umeleckej škole v Glasgove, kde podstúpil viaceré výučbové programy. Tu, pod drobnohľadom riaditeľa školy, Francisa Newberyho, sa jeho talent výnimočne rozvinul a v školskej knižnici sa konfrontoval s najnovšími architektonickými a dizajnérskymi časopismi a stal sa uvedomelým pozorovateľom jeho starších súčasníkov jeho krajiny aj zahraničia.

Mackinhoshove projekty pre firmu Honeyman a Keppie počas skorých 1890-tych rokoch dokazovali jeho vysoké vzdelanie. Jeho návrh Budovy Glasgow Herald (1894) integroval niektoré moderné technológie , zahrňujúc hydropneumatický výťah a ohňovzdornú betónovú podlahu. Neskôr roku (1895) pri návrhu verejnej školy Martyr predložil vypracované detaily, zahrňujúce spracovanie priehradovej centrálnej strešnej konštrukcie.

V roku 1893 na verejnom stretnutí architektov, Mackintosh argumentoval obhajujúc názor väčšej umeleckej voľnosti pre architektov a dizajnérov. On sám začal často experimentovať s veľkým rozsahom dekoratívnych foriem, produkujúc dizajn pre nábytok, kovové výrobky a grafický dizajn (zahrňujúci vysoko štylizované plagáty a vodomaľby) spolu s jeho priateľom a kolegom z firmy Honeyman a Keppie, Herbertom MacNairom a dvomi spoluštudentkami, Margaret a Františkou MacDonaldovými. V roku 1896 Mackintosh získal jeho najpodstatnejšiu prácu. Mal navrhnúť novú budovu pre Umeleckú školu v Glasgove. Toto malo byť jeho majstrovské dielo.

V Európe sa stala originalita jeho štýlu vysoko oceňovanou a v Nemecku a hlavne v Rakúsku získal uznanie za jeho návrhy. Zapojil sa do verejnej súťaže návrhu „A House for an Art Lover“ („Dom pre Milovníka Umenia“) organizovanou roku 1900 nemeckým dizajnérskym časopisom, Zeitchrift fur Innendekoration. Aj keď túto súťaž nevyhral, jeho architektonické návrhy boli vysoko hodnotené a neskôr boli reprodukované ako portfólio pre potlačené tkaniny.

Naspäť v Škótsku v Hill House (1904) v Helensburgu ho vydavateľ Walter Blackie poveril návrhom rozsiahleho rodinného sídla. V jeho návrhu bolo vidieť veľa podobného z jeho návrhov pre „Dom Milovníka Umenia“ a aj z jeho niekdajších domácich návrhov, Windyhill (1900). Návrh Mackintosha bol povšimnutiahodný. Z exteriéru bolo sídlo zaujímavé pre jeho jednoduché tuhé hmotové formy s jemným ornamentom dodávajúce však interiéru dostatok svetla a priestoru, s starostlivo koncipovaným dekórom a farebnosťou.

Počas jeho kariéry sa Mackintosh spoliehal len na hŕstku svojich patrónov a podporovateľov. Glasgovská podnikateľka Catherine Cranstonová sa ukázala byť jednou z jeho najvplyvnejšou a jej séria „čajových“ interiérov (navrhnutá a zariadená medzi rokmi 1896 a 1917) sa stala pre Mackintosha dejiskom jeho experimentátorstva a virtuálnej slobody. Zodpovedný za interiéry v jeho štýle „total dizajn“, Mackintosh zariaďuje tieto priestory nábytkom (zahrňujúcim aj dramatické vysoko-chrbtové stolice), svietidlami, stenovými dekoráciami a dokonca príbormi.

Napriek úspechom v Európe a podporovaní jeho klientmi ako bol Blackie alebo Cranston, v rodnej krajine sa Mackintoshova práca sa stretla so značným nezáujmom a jeho kariéra pomaly poklesla. Niekoľko súkromníkov bolo natoľko súcitných, že si vyžiadali jeho účasť pri zariaďovaní svojich domovov jeho povestným „total dizajnom“. Zúčastnil sa súťaže o návrh katedrály (1902) pre mesto Liverpool, ale napriek tomu že jeho práca vykazovala značnú „gotizujúcu“ kvalitu ,o ktorú vtedy išlo, jeho práca bola odvrhnutá a jeho návrh – Scotland Street School (Škótskej školy) (1904) v meste Glasgow sa ukázala ako jeho posledný verejný návrh.

Približne v roku 1914 si Mackintosh začal zúfať, či niekedy dosiahne takú úroveň uznania, akej sa cítil byt hodný.^{[chýba zdroj]} Postupne začal byť veľmi zatvrdnutý, neschopný prijať kompromis, čo sa prejavovalo aj na jeho zbytočne nátlakovej spolupráci s jeho partnermi. Pri jeho pokuse znovu oživiť jeho kariéru zanechal prácu a presťahoval sa s jeho ženou, Margarétou MacDonald do Londýna.

Hneď po presťahovaní začala Prvá svetová vojna a všetky stavby boli násilne zastavené. Jeho odvážne plány vytvorenia štúdia pre určitú skupinu umelcov ako aj postavenia divadla neboli nikdy uskutočnené. Neskôr po uplatnení niekoľkých zmien na exteriéroch terasovitého domu (1916) na ulici Derngate 78 v Northamptone, klient, W. J. Bassett-Lowke, poveril Mackintosha novým dekorovaním interiérov niekoľkých budov, zahrňujúc aj - „Guests“ Bedroom (Spálňa hostí) (1919). Na týchto návrhoch možno pozorovať jeho nový odvážny štýl dekorovania a konštrukcii, používajúc základné farby a geometrické motívy. Bola to ukážka jeho výnimočnej vitality a originality, ktorá však ostala v skutočnosti nepovšimnutá.

Budova Glasgow Herald

• 1884 : Učeň vo firme Johna Hutchinsona
• 1889 : Pridal sa k firme – Honeyman a Keppie – ako asistent architekta
• 1890 : Vyhral štipendium na cestovanie a značne cestoval po Taliansku, Belgicku a Francúzsku
• 1891 : Pracoval s Margaret MacDonald a jej sestrou Frances a jej manželom Herbertom McNair. Ich skupina sa stala známa ako „The Four“ (Štvorica) a ich nový štýl „Glasgow Style“ (Glasgovský štýl) bol na svete. Vystavovali v Londýne vo Viedni a v Turíne.
• 1893 : Jeho prvá veľká práca – budova novín v Glasgove (Glasgow Herald Newspaper building), známu ako Maják.
• 1897 : Navrhol Umeleckú školu v Glasgove a Kostol Kráľovninho kríža (Queen's Cross Church)
• 1899 : Navrhol Windyhill, Kilmalcolm
• 1900 : Vystavoval vo Viedni „Viedenská secesia“
• 1901 : Mladomanželia Mackintosch a Margaret pokračujú v spoločnej práci a zúčastnili sa mnohých medzinárodných súťaží. Navrhli spolu Hudobný salón vo Viedni – Warndorfer a taktiež Výstavnú Izbu v Moskve.
• 1901-03 : Vytvorili návrhy pre „House for an Art Lover“ (Dom Milovníka Umenia) (Nedávno otvoreného v parku Bellahouston v Glasgove), taktiež Hill House v meste Helensburgh pre vydavateľa Waltera Blackiea a pre slečnu Kate Cranston na ulici Sauchiehall navrhli Willow Tea Rooms.
• 1902 : Organizovali Škótsku časť výstavy v Turíne.
• 1904 : Stal sa partnerom vo firme - Honeyman and Keppie.
• 1906 : Stal sa členom Kráľovského Inštitútu Britských Architektov.
• 1914 : Presťahoval sa do Walberswick v Suffolku.
• 1915 : Presťahoval sa do Chelsea v Londýne kde začal pracovať na priemyselnom dizajne, nábytku a knižných obaloch.
• 1916 : Navrhol interiér pre priemyselného dizajnéra W. J. Basset-Lowka v Northamptone, 78 Derngate
• 1923 : Presťahoval sa do Port Vendres na juhu Francúzska kde pracoval hlavne na obrazoch krajiny.
• 1927 : Vracia sa do Londýna kde nastupuje liečbu proti rakovine.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charles Rennie Mackintosh