Charles Maurras

Narodil sa v mestečku Martigues v Provence a bol vychovávaný v tradičnej katolíckej rodine. V detstve ohluchol a sluch sa mu už nikdy nevrátil. Vo veku 17 rokov sa so svojou rodinou presťahoval do Paríža.

V roku 1896 pôsobil ako dopisovateľ prvých novodobých olympijských hier z Atén, kde prehodnotil svoje dovtedajšie názory a stal sa monarchistom a nacionalistom.

V čase Dreyfusovej aféry sa začal politicky angažovať a jeho meno sa dostalo do povedomia širšej verejnosti. Vystupoval v tábore zástancov Dreyfusovej viny, na tému Dreyfusova aféra publikoval celý rad novinových článkov a roku 1899 vstúpil do politického zoskupenia Francúzskej akcie, v ktorom sa stal postupne hlavným ideológom. Viedol aj ich časopis, ktorý sa roku 1908 stal denníkom. Kritizoval v ňom republikánske štátne zriadenie a podporoval reštauráciu monarchie a vyzýval na návrat k tradičným národným hodnotám.

Pred prvou svetovou vojnou podporoval vstup Francúzska do vojny, pred druhou svetovou vojnou varoval pred nemeckým nacizmom. Jeho postoj k Pétainovej vláde vo Vichy bol však viacmenej ústretový, pretože ju považoval do určitej miery za naplnenie svojich ideálov. Počas vojny kritizoval „kolaborantov v Paríži, ako aj „disidentov“ v Londýne“. Jeho ideálmi boli ovplyvnení Pétain aj Charles de Gaulle.

V septembri 1944 ho zatkli a odsúdili na trest smrti za kolaboráciu, neskôr bol rozsudok zmenený na doživotie. Objektívnosť procesu je dodnes rozporuplná. Vo väzení pokračoval vo svojej literárnej činnosti. Krátko pred jeho smrťou v roku 1952 ho v zlom zdravotnom stave z väzenia prepustili.

Charles Maurras bol počas svojho života niekoľkokrát väznený, napísal veľké množstvo kníh (147) a brožúr a viac ako desaťtisíc novinových článkov. Písal vraj 12 hodín denne a okrem toho viedol Francúzsku akciu a jej denník.

Maurras bol zástancom monarchickej formy vlády. Ostro odmietal republiku ako formu vlády, ktorá je založená na hájení partikulárnych záujmov a neprospieva záujmom celého Francúzska, považoval ju za systém chaosu, anarchie a afér. Písal napríklad: „Časť Francúzov rozdelená podľa vkusu a ideí, je reprezentovaná v snemovni. Existuje ale čosi, čo tam reprezentované nie je: to je Francúzsko. Ani v snemovni, ani v senáte, ani na Elysejských poliach, ani vo vláde sú tam reprezentované iba strany - nie je tam reprezentované Francúzsko - to Francúzsko, ktoré bolo včera, to, ktoré bude zajtra, to, ktoré stojí nad voľbami“. Koncom 19. storočia bolo vo Francúzsku len minimum zástancov monarchie, pod vplyvom Maurrassových názorov a Francúzskej akcie sa ich počet zvýšil na statisíce.

Svoj monarchizmus však Charles Maurras chápal iba ako nástroj, nie ako samotný cieľ. Maurras bol predovšetkým integrálny nacionalista a silný konzervatívec. Odmietal však liberálny nacionalizmus, rovnako ako nacizmus a mnoho prvkov ideológie fašizmu.

Maurras, ktorý bol s výnimkou krátkeho času pred svojou smrťou, kedy prijal katolícku vieru, neveriacim, výrazne podporoval katolícku cirkev ako inštitúciu, ktorá je spätá s francúzskou tradíciou a svojimi postojmi a hierarchiou sa mu pozdávala. Odlišoval kresťanstvo, ktoré v ňom nevzbudzovalo sympatie, a katolicizmus, ktorý mu sympatický bol. Vďaka týmto názorom sa dostal na konci 20. rokov do sporu s Vatikánom.

• Charles Maurras: Život a politická doktrína - diplomová práca Jana Czerného z roku 1997

Francúzsky portál