Dreyfusova aféra
Dreyfusova aféra bol politický škandál vo Francúzsku prebiehajúci koncom 19. storočia. V roku 1894 bol dôstojník francúzskeho generálneho štábu Alfred Dreyfus, ktorý mal židovský pôvod, na základe sfalšovaných dôkazov obvinený vojenským súdom zo špionáže pre Nemecko. Stalo sa tak na základe rukou písanej správy, ktorú zachytila francúzska kontrašpionážna služba. Písmo bolo na základe nesprávneho písmoznaleckého rozboru stotožnené s rukopisom A. Dreyfusa. Navyše boli voči nemu vykonštruované dva falošné dôkazy a priebeh procesu bol zmanipulovaný vtedajším ministrom vojny a jeho generálmi. Dreyfus bol nespravodlivo odsúdený za velezradu. Zbavili ho hodnosti a poslali na doživotie do vyhnanstva na Diabolský ostrov pri pobreží Guayany.
Neskôr Georges Picquart, dôstojník úradu kontrašpionáže, odhalil tieto skutočnosti a referoval ich svojim nadriadeným. Následne bol odvelený mimo Paríž a v neskoršom vojenskom súdnom procese odsúdený na základe vykonštruovaných dôkazov. Vo všeobecnosti sa vojenská mašinéria bránila opätovnému prešetreniu prípadu. V roku 1898 sa vystupňoval tlak na otvorenie procesu. Émile Zola sa rozhodol v tomto prípade využiť svoj vplyv a v periodiku L'Aurore uverejnil pamflet J'accuse! (Žalujem!). Za tento bol Zola postavený aj s vydavateľom pred súd. Obhajoval ho Georges Clemenceau, no bol uznaný vinným a preto emigroval do Londýna.
V nasledovnom procese s Dreyfusom, opäť vojenskom a ovplyvnenom, sa prihliadlo na „poľahčujúce okolnosti“ a bol odsúdený na desať rokov väzenia. Následne bol prezidentom Émile Loubetom omilostený, ale až v roku 1906 bol plne rehabilitovaný a opäť uvedený do radov armády.
K jeho obhajcom patrili intelektuáli a socialisti, predovšetkým spisovateľ Émile Zola. Zločinu prezradenia tajných vojenských dokumentov sa dopustil iný dôstojník, poručík Esterházy.
Viedenský novinár Theodor Herzl, ktorý sa zúčastnil degradácie Alfreda Dreyfusa, si vtedy uvedomil, že v Európe sú Židia v nebezpečenstve. Herzl bol autorom myšlienky sionizmu, návratu Židov do pôvodnej vlasti v Palestíne.
Vo Francúzsku ako dôsledok tejto aféry vzrástol antiklerikalizmus, ktorý mal za následok roku 1905 koniec rímskokatolíckeho náboženstva ako oficiálneho náboženstva vo Francúzsku.