Chálid ibn al-Walíd

Chálid ibn al-Walíd (iné mená pozri nižšie; * ? – † 642, Emesa) bol arabský moslimský vojvodca v období ranej expanzie islamu, patril ku kmeňu Kurajšovcov[2]. Významne sa zaslúžil o rozmach islamu za vlády Mohameda a jeho nástupcov Abú Bakra a Umara. Medzi jeho významné bitky patrí najmä bitka pri rieke Jarmúk, v ktorej porazil výrazne početnejšie byzantské vojsko.[2][3][4]

Chálid ibn al-Walíd
arabský moslimský vojvodca
Štát pôsob.Arabská ríša
Úmrtie642
Emesa (dnešný Homs)
Národnosťarabská, klan Kurajšovcov
Známy vďakaviaceré arabské víťazstvá v bitkách, bitka pri Jarmúku
PríbuzníChálid ibn Abd al-Rahmán ibn Chálid (vnuk)[1]
DetiAbd ar-Rahmán[1]
 Portál Byzantskej ríše
 Biografický portál

Mená
  • arab. خالد بن الوليد (بن المغيرة) المخزومي ‎[1] - slovenský prepis: Chálid ibn al-Walíd (ibn al-Mughíra) al-Machzúmí (v iných prepisoch môže byť ibnu 'l- (alebo ibn-ul-) namiesto "ibn al-" a/alebo Valíd namiesto "Walíd"[5])
  • arab. خالد بن الوليد‎ - slovenský prepis: Chálid ibn al-Walíd[6], iné prepisy: Chálid ibnu 'l-Walíd, Chálid ibn al-Valíd[7][8][9]
  • skrátene: Al-Walíd, iný prepis: Al-Valíd[7]
  • čestné meno: arab. سيف الل - slovenský prepis: Sajf Alláh, iné prepisy: Sajfu 'lláh, Sajfulláh, Síf Alláh[4] - Boží meč[2][4]
  • starogr. Χάλεδος – Chaledos[3]

Životopis

Ako vyznávač klasického arabského polyteizmu Chálid v roku 625 bojoval proti Mohamedovi pri Ohude (Uhude). Po tom, čo si prorok Mohamed vzal za ženu jeho tetu Meimúnu[2], sa niekedy v rokoch 627/629 pridal k jeho prívržencom a dopomohol mu k dobytiu Mekky (629). V tom istom roku usporiadal tiež výpravu do Mut'a, kde bol odrazený byzantským generálom Theodorom. Pri tejto príležitosti bol prvýkrát titulovaný ako meč Boží. Následne pod vlajkou nového náboženstva viedol viaceré kampane na Arabskom polostrove, pričom bol známy svojou krutosťou. Samotný prorok sa dištancoval od niektorých krutých činov, ktoré Chálid spáchal. Po Mohamedovej smrti v roku 632 pomohol novému vodcovi moslimov, kalifovi Abú Bakrovi udržať novozaloženú ríšu pohromade počas vojen ridda, pričom sa mal opätovne uchýliť aj ku konaniu neprávostí. Podľa moslimskej tradície na kalifov popud vtrhol do Iraku, kde dobyl viaceré mestá vrátane al-Híry. Niekedy v tomto období dobyl aj Dúmat al-Džandal a následne sa presunul do Sýrie.[2][3][4][1]

Údajná Chálidova hrobka v Chálidovej mešite, Homs

Po tom, čo Abú Bakr v roku 634 zomrel sa novým kalifom stal Umar. Umar síce Chálida následne z vrchného velenia armád odvolal, no i napriek tomu pokračoval v bojoch v prospech islamu v Sýrii. Vybojoval viacero bitiek proti Byzancii v Sýrii a Palestíne. Dobyl Bostru a v septembri 635 sa mu podarilo dobyť Damask. Následne dobyl aj Emesu a zatlačil byzantské vojská na sever. O rok neskôr o mestá dočasne prišiel, keď čelil byzantskej protiofenzíve. Zavŕšením byzantskej kampane bola bitka pri Jarmúku. Omnoho početnejšiu armádu zloženú z byzantských vojsk a armád byzantských spojencov v bitke 20. augusta 636 porazil, čím otvoril cestu islamu do Levanty a Egypta. Zomrel chudobný v Emese v roku 642.[2][3][4]

  • Kampane Chálida ibn al-Valída
  • Arabská kampaň počas vojen ridda
  • Irakská kampaň podľa moslimskej tradície
  • Jedna z možných trás Chálidovho prechodu z Iraku do Sýrie a Palestíny
  • Byzantská kampaň v rokoch 635 – 636

Referencie
  1. KHALID B. AL-WALlD In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. C. E. Bosworth, E. van Donzel, B. Lewis a CH. Pellat. 2nd ed., 3rd impression; Zväzok IV. IRAN – KHA. New York : Leiden, 1997. ISBN 90-04-09419-9. S. 928 – 929. (po anglicky)
  2. Ottův slovník naučný. 1. vyd. Zväzok 12: Ch – Sv. Jan. Praha : Jan Otto, 1897. 1072 s. S. 19.
  3. KHALID In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1126. (po anglicky)
  4. Khālid ibn al-Walīd In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-12-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Chálid, ibn-ul-Valíd al Machzúmi. In: Masarykův slovník naučný III, 1927, S. 419
  6. Chálid ibn al-Walíd. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 409.
  7. HURBANIČ, Martin. Súboj titanov. Nový Rím a Perzia. Superveľmoci starého sveta pred nástupom islamu.. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2020. ISBN 978-80-224-1819-5. S. 216, 218, 235.
  8. Jarmúk In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-12-24]. Dostupné online. ISBN 978-1-78093-736-6.
  9. TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 45n, 49, 61.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.