Cestný vlak

Cestný vlak (V Austrálii ako road train, v USA a Kanade ako triples) je jazdná súprava tvorená tahačom a niekoľkými, často tromi až štyrmi návesmi alebo prívesmi. Takéto súpravy sa používajú v odľahlých miestach Argentíny, Austrálie, Mexika, USA a Kanady kvôli zefektívneniu nákladnej dopravy.

Cestný vlak s palivom so štyrmi návesmi
Cestný vlak s dobytkom s tromi návesmi

Použitie

Austrália

Austrália má najväčšie a najťažšie vozidlá v legálnej doprave na svete, pričom niektoré konfigurácie dosahujú hmotnosť okolo 200 ton. Prevládajú však súpravy s hmotnosťou od 80 do 120 ton.

Double (dva návesy) kombinácia je povolená vo väčšine oblastí Austrálie aj v Adelaide a Perthe. Double kombinácia však nemá nič spoločné z kombináciou EuroCombi, ktorá sa používa vo väčšine krajín sveta.

Triple (tri návesy) kombinácie sa používajú v západnom Novom Južnom Walese, západnom Queenslande, Južnej Austrálii, Západnej Austrálii a v Severnom teritóriu. Darwin je jediné hlavné mesto na svete, v ktorom je povolená jazda súprav triple a quad s obmedzením 1 kilometrer od centrálnej obchodnej štvrti mesta.

Cestné vlaky sa používajú na dopravu všetkých druhov materiálu, najbežnejšie sú to dobytok, palivo, minerálne rudy apod.

Konfigurácie cestných vlakov povolené v Austrálii

Najdlhšie cestné vlaky na svete
  • V roku 1939 kamionista menom "Buddo" ťahal 12 návesov po hlavnej ulici v meste Vinton.[1]
  • V roku 1993 sa stal vodič "Plugger" Bowden držiteľom rekordu s ťahačom Mack SuperLiner s výkonom 391 kW/525 koní so 16 návesmi, ale o niekoľko mesiacov ho prekonal Darwinský vodič Malcolm Chrisholm s 290 tonovou súpravou tvorenou 21 návesmi a celkovou dĺžkou 315 metrov.[1]
  • V roku 1999 sa mesto Merredin zapísalo do Guinessovej knihy rekordov, kedy súprava tvorená 45 návesmi s hmotnosťou 603 ton s Gregom Marleym za volantom Kenworthu K100G 10x6 prešla 8 kilometrov. Jej dĺžka bola 610 metrov.[1][2]
  • Dňa 19. októbra 2000 Dough Gould vytvoril rekord v meste Kalgoorlie, kedy cestný vlak so 79 návesmi, s dĺžkou 1018,2 metra a hmotnosťou 1072,3 tony ťahaný ťahačom Kenworth C501T so Stevenom Matthewsom za volantom prešiel 8 kilometrov.[1][3]
  • Dňa 29. marca 2003 bol rekord prekonaný cestným vlakom pozostávajúcim z 87 návesov blízko mesta Mungindi, ktorý bol dlhý 1235,3 metra.[4]
  • Rekord sa vrátil do mesta Kalgoorlie dňa 17. októbra 2004, kedy Doug Gould riadil cestný vlak so 117 návesmi, ktorého dĺžka bola 1445 metrov. Prvý ťahač nedokázal tento cestný vlak potiahnuť kvôli zlomeniu hlavného hriadeľa. Až druhý ťahač dal do pohybu tento cestný vlak, s ktorým prešiel okolo 1500 metrov.[5]
  • V roku 2004 bol rekord opäť prekonaný skupinou z mesta Clifton, ktorá použila štandardný ťahač Mack na cestný vlak pozostávajúci zo 120 návesov. Táto súprava prešla okolo 100 metrov.[6]
  • Dňa 18. februára 2006 austrálsky ťahač Mack so 112 návesmi, s hmotnosťou 1300 ton a dĺžkou 1474,3 metra prešiel 100 metrov a prepísal tak rekord pre najdlhší cestný vlak aký bol kedy ťahaný jedným ťahačom. Rekord sa uskutočnil na hlavnej ceste mesta Clifton v Queenslande. Jeho vodičom bol 70-ročný John Atkinson na ťahači Mack Titan.[7][8][9]

Pozri aj

Referencie
  1. Doug's Tug, the pick & shovel (13), December 2000.
  2. The Truck Pull : The World's Longest Road Train, marleystransport.com
  3. World records : Preparations for the Big Attempt, gouldtransport.com.au, quoted from The Kalgoorlie Miner, Friday November 10, 2000.
  4. TALKIN' TITAN TOUGH, November 21, 2005, macktrucks.com.au
  5. Monster Update : ROAD TRAIN RECORD Fleet Watch,
  6. Former road train record holder may take on new challenge, 22 february 2006, ABC News online,
  7. Australia's New World Record Road Train Pull, thedieselgypsy.com
  8. Qld truck driver sets world's longest road train record, February 19, 2006, ABC News.
  9. Bulldog Reclaims Record Down Under, macktrucks.com

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cestný vlak

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Road train na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.