Carcharhinus albimarginatus

Carcharhinus albimarginatus bol pôvodne popísaný v roku 1837 ako Carcharias albimarginatus nemeckým prírodovedcom Eduardom Rüppellom v diele Fische des Rothen Meeres (Ryby Červeného mora). Názov bol neskôr zmenený na aktuálne platný Carcharhinus albimarginatus. Prívlastok je odvodený z latinského albi (biely) a marginatus (lemovaný).[1] V roku 1960 bol v Ras Mohammed v Červenom mori chytený 103 cm dlhý jedinec, ktorý bol označený za typickú vzorku. Na základe podobností morfológie, tvaru zubov a i. určil v roku 1982 Jack Garrick žraloka šedého útesového za najbližšieho príbuzného Carcharhinus albimarginatus.[2] Tento výklad bol v roku 1992 potvrdený na základe ďalších analýz Laverym.[3]

Carcharhinus albimarginatus je široko, nie však rovnomerne, rozšírený v tropických vodách Indického a Tichého oceánu. V západnej časti Indického oceánu sa vyskytuje tento druh od Červeného mora po Južnú Afriku vrátane Madagaskaru, Seychel, atolu Aldabra, Maurícia a súostrovia Čagos. V západnom Pacifiku je výskyt tohto druhu žraloka potvrdený od pobrežia južného Japonska k severným brehom Austrálie vrátane Tchajwanu, Filipín, Indonézie, Novej Kaledónie, Guamu, Palau, Šalamúnových ostrovov, Marshallových ostrovov a Tahiti. Vo východnom Pacifiku sa vyskytuje od Baja California k Britskej Kolumbii, Kokosových a Galapážským ostrovom. Nie je potvrdená jeho prítomnosť v Mexickom zálive a Karibskom mori.[4]

Carcharhinus albimarginatus vyhľadávajú kontinentálne a ostrovné šelfy a hĺbky od 30 do 800 metrov. Najčastejšie sa vyskytujú okolo izolovaných ostrovov a koralových útesov.[4][5] Mladé jedince trávia čas v pobrežných plytčinách alebo v lagúnach, kým dospelé jedince možno vidieť v hlbších vodách.[1][6]

Carcharhinus albimarginatus je ľahko rozpoznateľný podľa bielo zafarbených okrajov plutiev. Má robustné, stredne pretiahnuté telo, široký rypec, veľké oči a päť žiabrových štrbín. V čeľustiach má dve rady po 12 – 14 zuboch. Horné zuby sú trojuholníkovité, široké s hrubým zúbkovaním. Dolné zuby majú zúbkovanie jemné. Prvá chrbtová plutva je veľká, trojuholníkovitá. Prsné plutvy sú pomerne dlhšie ako u iných druhov z tejto čeľade a majú špicaté zakončenie.[4][7]

Zafarbenie je modrošedé, navrchu s bronzovým a dole s bielym leskom. Na bruchu má Carcharhinus albimarginatus po stranách dva jemne biele pásy a výrazné biele zafarbenie okrajov všetkých plutiev. Môže dorásť až do 3 metrov dĺžky, jeho typická veľkosť je však medzi 2,0 až 2,5 metra. Maximálna uvádzaná hmotnosť je 162,2 kg.[1] Samice sú väčšie ako samci.[6]

Porovnanie exhibičného plávania s bežným prejavom Carcharhinus albimarginatus

Aj keď sú Carcharhinus albimarginatus relatívne aktívne vykazujú teritoriálne chovanie a zachovávajú vernosť určitým oblastiam. Väčšinou žijú samostatne alebo v pároch.[8] V hlbších vodách boli pozorované aj malé skupiny dospelých samíc. Osamelo žijúce Carcharhinus albimarginatus sa chovajú k ostatným žralokom rovnakého druhu veľmi agresívne a mnoho z nich býva pri súbojoch ťažko zranených.

Boli hlásené útoky týchto žralokov na žraloka Carcharhinus galapagensis a žraloka čiernocípeho s rovnakou veľkosťou počas súbojov o potravu. Carcharhinus albimarginatus niekedy tvorí húfy s druhom Carcharhinus amblyrhynchos.

Rovnako ako druh Carcharhinus amblyrhynchos aj Carcharhinus albimarginatus pri pocite ohrozenia niekedy hrozí útokom pomocou exhibičného plávania. Z pohľadu potápača tento „tanec“ vyzerá tak, že žralok sa rýchlo vzdiali od potápača a potom pláva proti nemu. Jeho pohyby sú pritom afektované a neprirodzené. Vo vzdialenosti asi dvoch dĺžok tela žralok prudko zabrzdí, jeho prsné plutvy neprirodzene poklesnú, rypec vztýči smerom hore a výrazne sa prehne. Posledné dva prvky tohto tanca sú pre tento druh žraloka jedinečné. Pokiaľ potápač nezareaguje na túto hrozbu, vystavuje sa nebezpečenstvu útoku.[9]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Carcharhinus albimarginatus

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žralok bělocípý na českej Wikipédii.