Chránená krajinná oblasť Bílé Karpaty

Ide o bilaterálnu CHKO, kedy česká časť má dĺžku 70 km, orientáciu severovýchod-juhozápad a leží v nadmorskej výške 175 – 970 m. Slovenská Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty bola založená v roku 1979 a má rozlohu 435 km². Bílé Karpaty predstavujú mimoriadnu oblasť medzi českými veľkoplošnými chránenými územiami predovšetkým preto, že sú najvyšším pohorím juhozápadného okraja vlastného karpatského horského systému. Celá oblasť, ale najmä jej južná časť, bola po mnoho storočí kultivovaná človekom. Napriek tomu, alebo práve preto sa tu dochovali mimoriadne cenné prírodné hodnoty a na mnohých miestach je možné hovoriť o harmonickej krajine. Pre tieto prírodné a krajinné kvality boli Bílé Karpaty v rámci programu Človek a biosféra (MAB) organizácie UNESCO 15. apríla 1996 zaradené medzi európske biosférické rezervácie. Svojim charakterom môžu Bílé Karpaty slúžiť ako modelové územie pre koexistenciu záujmov ochrany prírody s hospodárskymi aktivitami rešpektujúcimi ekologickú únosnosť územia a jeho prírodné podmienky.

Rozsiahle historické odlesňovanie v Bílych Karpatoch mali veľmi často charakter krajinárskych úprav citlivo využívajúcich tunajšie prírodné podmienky. Výsledkom sú tisíce hektárov jedinečných kvetnatých lúk s roztrúsenými drevinami, predstavujúce dnes typický krajinný ráz Bílych Karpát. Z prírodovedného hľadiska sú tieto kvetnaté karpatské lúky pozoruhodné predovšetkým bohatosťou rastlinných spoločenstiev s vysokým zastúpením kriticky ohrozených druhov rastlín. Vďaka tomu patrí k najcennejším lúčnym biotopom Európy a sú študijnou plochou svetového významu. Ďalším nemenej cenným prvkom sú rozsiahle lesné komplexy v centrálnej a severnej časti pohoria z celou radou typických prvkov karpatskej kveteny aj fauny.

Krajinný ráz strednej a severnej časti Bílych Karpát je dotváraný pomerne riedkym osídlením pasekárského či kopaničiarskeho typu, absenciou veľkých priemyselných podnikov a zachovanou architektúrou celých obcí (Lopeník, Vyškovec, Žítková). Pre západnú časť CHKO sú charakteristické veľmi rozsiahle komplexy kvetnatých lúk s roztrúsenými solitérnym stromami. Stredná časť CHKO v širšom okolí Starého Hrozenkova sa nazýva Moravské Kopanice. Jej súčasný vzhľad vznikol len veľmi neskorou valašskou kolonizáciou v 17.-18. storočí a vyznačuje sa roztrúsenou zástavbou, striedaním zalesnených a bezlesých plôch s mozaikou suchších miest, mokradí, drobných lesíkov, krovín a neveľkých políčok. Severovýchodná časť pohoria v okolí Valašských Kloboukov a Brumova patrí k Valašsku. Krajina tu už pripomína Javorníky, ktoré na Bílé Karpaty bezprostredne nadväzujú.

Rozmanité spôsoby hospodárenia, rôznorodý historický vývoj a v neposlednom rade odľahlosť od priemyselných centier umožnili zachovať nezvyčajne vysokú biodiverzitu na mnohých typoch biotopov, od teplomilných dúbrav po pralesové horské bučiny, od teplomilných stepných porastov k podhorským prepásaným lúkam a najrôznejším typom drobných lesných i lúčnych mokradí. Bílé Karpaty sa stali pojmom predovšetkým ako územie s najvyššou diverzitou a s najväčšou kvantitou vstavačovitých rastlín (orchideí) v strednej Európe. Prírodné i kultúrne faktory tak vytvárajú z Bílych Karpát územie mimoriadne cenné aj v európskom kontexte.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chránená krajinná oblasť Bílé Karpaty

• CHKO Bílé Karpaty
• Euroregión Bílé Karpaty
• Ochrana prírody
• Slovácko

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chráněná krajinná oblast Bílé Karpaty na českej Wikipédii.