Chránená krajinná oblasť Brdy

Chránená krajinná oblasť Brdy bola zriadená k 1. januáru 2016 na území rušeného vojenského újezdu Brdy a niekoľkých existujúcich brdských prírodných parkov. Predmetom ochrany má byť prírodné bohatstvo s cennými lesnými porastami, lúkami, mokraďami, vresoviskami a desiatkami potokov.[2]

Chránená krajinná oblasť
Brdy

Dolejší Padrťský rybník v Brdoch
Krajina Česko
RegiónStředočeský kraj a Plzeňský kraj 49°42′S 13°50′V
Rozloha345 km²[1]
Dát.založenia1. január 2016
SprávaSpráva CHKO Brdy
WebOficiálna stránka
V. Kategória chránených území IUCN

Podľa návrhu Agentúry ochrany prírody a krajiny podporovaného Stredočeským aj Plzenským krajom mala mať rozlohu 330 km².[2] Pôvodný návrh na vyhlásenie CHKO Brdy zahŕňal územie o celkovej rozlohe 380 km². Na základe pripomienok niektorých obcí bola rozloha zredukovaná na 345 km²,[3] z toho 260 km² je bývalý vojenský újezd[1] v Stredných Brdoch, zvyšok tvoria prevažne Južné Brdy, kde CHKO nahradila doterajšie dva prírodné parky: Prírodný park Brdy na území Plzeňského kraja a Prírodný park Třemšín na území Stredočeského kraja. CHKO bola k 1. januáru 2016 zriadená nariadením vlády z 12. októbra 2015.[3]

História zámeru

Už v roku 1921 prišla skupina poslancov Snemovne s návrhom vyhlásiť v Brdoch národný park. Návrh prijatý nebol a naopak v roku 1926 vláda ČSR rozhodla o zriadení delostreleckej strelnice, z tej sa neskôr stal vojenský újezd Brdy.[3]

O zámere na zrušenie vojenského újezdu a o prípadnej forme ochrany prírodného územia sa znovu začalo diskutovať v súvislosti so zrušením vojenských priestorov Ralsko, Mladá a Dobrá Voda začiatkom 90. rokov 20. storočia. V tej dobe odbor životného prostredia okresného národného výboru v Příbrami navrhol vyhlásenie CHKO Brdy a začal v tej veci rad aktivít. Výsledkom zvýšeného záujmu o poznanie Bŕd bolo niekoľko odborných konferencií a doteraz asi najkomplexnejšia odborná publikácia na túto tému – v roku 2005 kniha Střední Brdy autorského kolektívu pod vedením RNDr. Václava Cílka, ktorá odporučila špeciálnu formu ochrany Brdskej prírody. Medzitým však bolo rušenie ďalších vojenských obvodov pozastavené a na čas prevážili tézy, že samotný režim vojenských obvodov predstavuje pre prírodu na ich území dostatočnú ochranu. Od ďalšieho rušenia vojenských obvodov odrádzala tiež skúsenosť s obťažnosťou a nedokonalosťou pyrotechnickej očisty, skúsenosť s vyhlásením CHKO na časti vojenského újezdu Boletice a kolízie tejto ochrany s vojenským výcvikom aj hospodárskym využívaním lesa. V roku 2005 prišla Rokycanská okresná hospodárska komora s návrhom na demilitarizáciu a civilné využitie Bŕd najmä pre turistické, rekreačné a športové účely, bez dôrazu na ochranu prírody. Protireakcia bol vznik občianskeho združenia Brdy-Res publica a jeho protinávrh, tzv. Projekt Brdy, ktorý tiež navrhoval zrušenie VÚ Brdy, ale na jeho mieste navrhoval zriadiť národný park a v ďalších častiach Brdskej vrchoviny chránenú krajinnú oblasť. OHK Rokycany od svojho návrhu ustúpila v prospech konkurenčného projektu, ale ministerstvo obrany oba návrhy striktne odmietlo s tým, že VÚ Brdy je perspektívny a nevyhnutný pre výcvik AČR a zložiek integrovaného záchranného systému. Občianske združenie vo svojich návrhoch pokračovalo, ale zmiernilo ich na požiadavku zriadenie CHKO, čo by nevylučovalo ani koexistenciu s vojenským újezdom – aj to však ministerstvo obrany odmietalo.[3]

V rokoch 2006 – 2009 sa stal politickou témou plán na výstavbu radaru americkej protiraketovej obrany v Brdoch. To pritiahlo k otázke Bŕd pozornosť, ktorej dôsledkom bolo aj sprístupnenie niektorých okrajových častí újezdu od roku 2007 a zvýšená ústretovosť ministerstva obrany voči verejnosti. Zámer na zriadenie CHKO získaval politickú podporu najmä u obcí na Plzeňsku, zatiaľ čo na Příbramsku, kde prevládali iné politické preferencie, bol prevažne ignorovaný. Skúsenosti z pyrotechnickej asanácie v bývalom VÚ Dobrá Voda boli už lepšie ako z obvodov po sovietskej armáde, a tiež nástup svetovej finančno-hospodárskej krízy v roku 2009 viedol ministerstvo obrany k prehodnoteniu priorít. V roku 2010 spracovalo Bielu knihu o obrane, v ktorej sa objavil návrh na tzv. Optimalizáciu vojenských obvodov, predovšetkým zníženiu ich rozlohy a úplnom zrušení jedného z nich. Bola zostavená Komisia pre optimalizáciu vojenských obvodov.[3]

Ministerstvo obrany oznámilo 6. apríla 2011[3] svoj zámer zrušiť niektorý z vojenských obvodov, pričom najpravdepodobnejšie to mal byť vojenský újezd Brdy. Súčasne s tým bol zmieňovaný aj zámer zabezpečiť vhodným stupňom ochrany uchovanie tunajšieho prírodného bohatstva a zdrojov pitnej vody.

Na rokovaní v júli 2011 v Jinciach, ktorého sa zúčastnil aj minister obrany a minister životného prostredia, bola načrtnutá predstava, že by na mieste zrušeného vojenského újezdu mala vzniknúť CHKO. Túto myšlienku v septembri 2011 v Strašiciach úplnou väčšinou prítomných podporil reprezentatívne obsadený seminár "O ochrane Brd povojenských". V rokoch 2011 a 2012 boli v diskusiách zvažované dva modely – vyhlásenia prírodného parku, alebo CHKO, pričom postupne prevážila myšlienka CHKO, ktorú podporovalo aj ministerstvo obrany, o. i. aj na základe pozitívnych skúseností zo zrušeného újezdu Dobrá Voda.[3]

Ministerstvo životného prostredia zadalo Agentúre ochrany prírody a krajiny vypracovať analýzu, aký režim ochrany prírody má byť na území doterajšieho újezdu zvolený. Agentúra navrhla dva varianty, buď prírodný park a sieť maloplošných chránených vtáčích území, alebo vyhlásiť chránenú krajinnú oblasť, ktorá by okrem doterajšieho újezdu zahŕňala aj územie dnešných prírodných parkov Hřebeny a Třemšín v Stredočeskom kraji a Radeč a Trhoň v Plzeňskom kraji.[4] Územie má na Příbramsku zasiahnuť do katastrálnych území radu obcí (napríklad Příbram, Jince, Hluboš, Obecnice, Podlesí, Bohutín) aj mimo existujúce prírodné parky, zatiaľ čo na Dobříšsku, Mníšecku, Berounsku ani Rokycansku sa územie ochrany rozširovať nemá.[5] Agentúra preferovala variant zriadenia CHKO.[4] Návrh zriadiť národný park bol tiež zvažovaný, ale bol zamietnutý, pretože pre túto formu ochrany nespĺňa územie potrebné parametre.[6] Pôvodné návrhy uvažovali zahrnúť do prírodného parku či do CHKO aj Južné Brdy vrátane niektorých okolitých dedín i samotného mesta Rožmitál pod Třemšínem, zredukovaný plán už do CHKO žiadne väčšie sídelné celky nezahŕňal.[5] Nepreferovaný variant zriadenia prírodného parku Brdy počítal so zriadením 47 maloplošných chránených území vrátane desiatich tzv. Európsky významných lokalít vnútri veľkoplošného územia a ďalších 7 maloplošných lokalít v jeho blízkosti.[5]

Ku zriadeniu CHKO Brdy sa prikláňalo aj občianske združenie Brdy-Res publica[2][4] i hajtmani Stredočeského a Plzeňského kraja[7] a minister životného prostredia Tomáš Chalupa.[6] Ministerstvo obrany navrhovalo, aby lesy zostali v správe štátneho podniku Vojenské lesy a majetky ČR.[8] Minister Alexandr Vondra na jar 2011 sľuboval, že armáda nedopustí rozpredanie Bŕd developerom ani devastáciu tamojšej prírody.[6] Riaditeľ AOPK ČR František Pelc v liste starostom vyzdvihol okrem ochrany prírody tiež prínos CHKO pre cestovný ruch vrátane lepšieho prístupu k dotáciám a sprístupnenie niektorých ciest. Výstavba rekreačných objektov má byť mimo I.zónu možná, pokiaľ nenaruší ráz krajiny a nebude mať negatívny vplyv na prírodne cenné lokality.[5]

Negatívy pre obce môžu byť obmedzenia vo výstavbe ciest a sídelných celkov či v zimnej údržbe ciest (zákaz solenia) a zvýšenú prevádzku. Starosta Příbrami sa obával, aby nebola ohrozená výstavba juhovýchodného obchvatu Příbrami a naň nadväzujúceho spojenia na západ smerom na Plzeň a údolím Litavky smerom k diaľnici D5. Ochrana by obmedzila chov nepôvodnej zveri (bažanty, muflóny, daniele) aj napríklad konania automobilových a motocyklových súťaží.[5] Problémom bolo tiež rozdelenie územia medzi obce. Stredočeský kraj a skupina obcí z Příbramska požadovali zachovať celé územie doterajšieho vojenského újezdu v Stredočeskom kraji, zatiaľ čo Plzeňský kraj a jeho obce si nárokovali časti jeho územia priliehajúce k územiu kraja.[8]

Ministerstvo životného prostredia rozoslalo obciam po obvode újezdu na pripomienkovanie a vyjadrenie predbežný návrh na vyhlásenie CHKO. Podľa výsledku potom mal byť buď začatý proces vyhlasovania CHKO, alebo by kraje vyhlásili prírodné parky.[3] 17. januára 2012 uverejnil server iDnes.cz správu o rokovaní ministra životného prostredia s obcami, podľa ktorej sa vedľa zámeru zriadenia CHKO opäť zvažovali aj varianty zriadenia viacerých menších chránených území.[9] V máji 2013 boli prieskum a pripomienky obcí vyhodnotené, väčšina z nich bola pre variant CHKO a okolo augusta 2013 bol preto oficiálne začatý proces jej vyhlasovania.[3] Proti zrušeniu vojenského újezdu bojovalo predchádzajúce vedenie mesta Příbram, až nové vedenie mesta po komunálnych voľbách v roku 2014, koalícia ANO a TOP 09, sa jasne vyjadrovalo v prospech zrušenia VÚ Brdy a vyhlásenia CHKO.[3]

Hoci v novej vládnej koalícii mali veľký vplyv odporcovia zrušenia vojenského újezdu, čo viedlo k brzdeniu prípravy zákona,[3] Poslanecká snemovňa na svojom zasadnutí v piatok 12.decembra 2014 odsúhlasila návrh zákona, ktorým je od 1.januára 2016 zrušený vojenský újezd Brdy, stanovené hranice vojenských obvodov a zmenené hranice krajov. Za schválenie zákona sa vyslovilo 99 zo 176 prítomných poslancov, 45 poslancov bolo proti.[10] Dňa 14.januára 2015 bol uvedený návrh zákona schválený aj Senátom,[11] potom ho podpísal prezident republiky Miloš Zeman a v Zbierke zákonov vyšiel pod č.15/2015. V nadväznosti na to vláda 12.októbra 2015 schválila nariadenie, ktorým na území bývalého vojenského újezdu vyhlásila chránenú krajinnú oblasť.

Na jar roku 2012 začala pyrotechnická očista územia. K novembru 2015 bola vyčistená plocha 5710 hektárov, z ktorej bolo odstránené asi sedem tisíc kusov nevybuchnutej munície alebo jej zvyškov, a zostávalo približne 6900 hektárov, na konci roku 2015 mala byť hotová približne polovica rozlohy vojenského újezdu, dokončenie je plánované na koniec roka 2017.[12] Vyčistené časti boli počas víkendov a sviatkov sprístupňované už v roku 2015.[13] Trvalo neprístupné zostáva posádkové cvičisko o rozlohe približne 50 km² v severnej časti CHKO v trojuholníku obcí Jince, Zaječov a Obecnice.[1]

Zonácia CHKO a maloplošné chránené územia

Územie CHKO sa člení do 4 zón podľa stupňa ochrany prírody:[14]

  • Výrazná súvislá väčšina územia patrí do III. zóny.
  • Do IV. zóny patrí iba niekoľko malých ostrovčekov v oblasti Južných Bŕd – zástavba obce Míšov, osady Teslíny a Koukalka, obce Planiny, Chynín, severovýchodný výbežok Železného Újezdu okolo cesty do Nových Mitrovic, chatová osada pri rybníku Drahota pri Nových Mitroviciach, a časť osady Mítov severovýchodne od cesty.[15]
  • Do II. zóny patria prevažne miesta, ktoré sú maloplošnými obzvlášť chránenými územiami alebo sú na ne navrhnuté, najcennejšie časti niektorých týchto lokalít sú zaradené do I. zóny.

Nariadenie vlády 292/2015 Zb., Ktorým sa CHKO Brdy vyhlasuje, stanovuje, že územia chránenej krajinnej oblasti sa členia do 4 zón odstupňovanej ochrany prírody, ale bližšie ochranné podmienky stanovuje toto nariadenie pre celú CHKO zhodne bez ohľadu na zóny. Len pre III. zónu stanovuje, že tam je iba so súhlasom príslušného orgánu ochrany prírody možné vykonávať činnosti, ktoré môžu znížiť hladinu povrchovej či podzemnej vody na rašeliniskách, prameniskách a v jelšinách.[16]

Na území CHKO sa v čase jej vytvorenia nachádzalo 5 prírodných rezervácií, 3 prírodné pamiatky a 18 európsky významných lokalít.[14]

Všetkých päť prírodných rezervácií a všetky tri prírodné pamiatky sa nachádzajú v južnej časti CHKO, ktorá nebola súčasťou vojenského újezdu, teda v Južných Brdoch. Ide o tieto miesta:[17]

Europsky významné lokality v Južných Brdoch:[17]

  • Bradava
  • V uličkách
  • Niva Kotelského potoka
  • Třemšín a Hřebence
  • Závišínský potok

Europsky významné lokality v Stredných Brdoch:[17]

Na území bývalého vojenského újezdu vo Stredných Brdoch bolo navrhovaných 50 maloplošných chránených vtáčích území[18] Zriadenie nových maloplošných chránených vtáčích území bolo pôvodne navrhované pre prípad, že by celá oblasť Stredných Bŕd nebola vyhlásená chránenou krajinnou oblasťou, ale iba prírodným parkom. V realizovanej variante CHKO Brdy je väčšina týchto miest vyhlásená ako oblasti II. alebo I. zóny CHKO.

  • Praha
  • Láz – Bílá skála
  • Pilská nádrž
  • Pilský potok
  • Klobouček
  • Tok
  • Pramenisko Rezervy
  • Bor
  • Houpák
  • Brda
  • Octárna
  • Trokavecké louky
  • Kolvín
  • Bahna
  • Teslínské louky
  • Teslínské bučiny
  • Hrachoviště
  • Albrechtický potok
  • Červený potok
  • Jahodová hora
  • Míšov
  • Bojovka
  • Tisý
  • Jindřichova skála
  • Slonovec
  • Vlč
  • Převážení
  • Lipovsko
  • Trokavecká skála
  • Hradiště
  • Prančík
  • Na Planinách
  • Ledný potok
  • Florian
  • Údolí Skořického potoka
  • Kamenná
  • Brauchitschova skála
  • Valdek
  • Padrťsko
  • Údolí Padrťského potoka
  • Skládaná skála
  • Kočka
  • Třemošná
  • Žernovák
  • Sklená Huť
  • Vystrkov
  • Plošina mezi vrchy Praha a Malý Tok
  • Koníček
  • Felbabka
  • Pod Palcířem

V Južných Brdoch CHKO Brdy nahradil prírodný park Brdy na území Plzeňského kraja a prírodný park Třemšín na území Stredočeského kraja. Na severozápade CHKO čiastočne nadväzuje na prírodný park Hřebeny a na severovýchode na prírodný park Trhoň.

Správa CHKO

Začiatkom roku 2015 došlo k zásadnej reorganizácii orgánov ochrany prírody, v rámci ktorej sa jednotlivé správy CHKO stali de facto detašovanými pracoviskami regionálnych pracovísk AOPK, na ktoré prešla časť doterajšej agendy správ CHKO. Správa CHKO Brdy je teda podobne ako Správa CHKO Křivoklátsko, Správa CHKO Český kras a Správa CHKO Blaník v postavení detašovaného oddelenia Regionálneho pracoviska AOPK Stredné Čechy. Podľa všetkého budú zriadené najmenej dve pracoviská Správy CHKO Brdy. Pracovisko v Příbrami bude zabezpečovať pravdepodobne hlavne agendu administratívnu, vonkajší kontakt s úradmi a verejnosťou; do Příbrami by podľa doterajších rokovaní malo byť aspoň sčasti presťahované aj oddelenie regionálneho pracoviska AOPK zaoberajúce sa žiadosťami o dotácie z operačných programov spravovaných AOPK. Druhé pracovisko bude takmer určite v Jinciach, v budove zrušeného újezdného úradu, kde má aj zázemie pre technické zariadenia, mechanizmy a skladovacie priestory a preto bude zamerané predovšetkým k samotnej starostlivosti o prírodu a na zabezpečenie ďalších praktických činností vnútri CHKO. V Jinciach sídli tiež príslušná divízia Vojenských lesov a majetkov, ktoré budú aj naďalej hospodáriť na väčšine územia, a sídli tu aj vojenská posádka, ktorá bude naďalej využívať časť priestoru.[19]

V piatok 15. januára 2016 minister obrany Martin Stropnický v zámočku Tři Trubky symbolicky odovzdal bývalý vojenský újezd správe chránenej krajinnej oblasti. Ministrovi životného prostredia Brabcovi odovzdal figúrku Fabiána, ducha Bŕd, a riaditelia Agentúry ochrany prírody a krajiny a Vojenských lesov a majetkov podpísali dohodu o spolupráci.[20]

V Hořehledoch bolo otvorené informačné stredisko CHKO Brdy. Jeho generálnym manažérom je Martin Kopčák.[20]

Turistika

Základné informácie o vzniku a poslaní CHKO Brdy a o zaujímavostiach na chránenom území sú dostupné na webových stránkach AOPK ČR. Web CHKO mal byť sprevádzkovaný po polovici novembra 2015.[13]

Stav pred zrušením vojenského újezdu

Pred zriadením CHKO viedlo jej územím niekoľko značených peších turistických trás KČT:[21]

Na území vojenského újezdu (cca 25 km, pôvodne prístupné len cez soboty, nedele a sviatky):

  • Žltá č. 6157 Podluhy – Neřežín (9,9 km)
  • Žltá č. 6614 a 6726 Nová Ves – Těně – Strašice (7,4 km)
  • Zelená č. 3097 Orlov – Bohutín (6,5 km)
  • Miestnej modrá č. 1191 Orlov – Třemošná – Orlov (2,9 km)

Mimo územia vojenského újezdu (cca 70 km):

  • Zelená Hořesedly – Míšov (7,4 km)
  • Zelená Míšov – Nad Maráskem (3,9 km)
  • Teslíny – Spálená Bouda (1,9 km)
  • Zelená Hutě pod Třemšínem – Uhelnice (4,7 km)
  • Zelená Třemšín – Na Dědku (2,7 km)
  • Modrá Míšov – Pod Maráskem (2,7 km)
  • Modrá Starý Smolivec – Třemšín – silnice Rožmitál (10,2 km)
  • Žltá Borovno – Nad Maráskem – Třemšín – Brdy (bus) (22,1 km)
  • Červená Nové Mitrovice – Pod Třemšínem (rozc.) – Mýta (12,2 km)
  • Červená Hutě pod Třemšínem – Třemšín (3,9 km)

Príprava KČT na nové značenie

Klub českých turistov mal v pláne hlavné trasy vo vojenskom priestore vyznačiť ešte pred vznikom CHKO, a na tom sa údajne s armádou predbežne dohodol.[22][23] Predseda komisie ministerstva obrany pre optimalizáciu vojenských obvodov Vladimír Kazatel v júni 2015 uviedol, že ak vydá Ministerstvo životného prostredia súhlas so značením pred januárom 2016, nemá s tým ministerstvo obrany problém a bude súhlasiť, samozrejme v miestach, ktoré sú už vyčistené od munície a sprístupnené.[23] Nakoniec značenie pred zrušením újezdu nebolo KČT umožnené, čo hovorca ministerstva obrany zdôvodnil tým, že rozvoj turizmu as tým aj chodníkov bude ponechaný v gescii budúcej Správy CHKO Brdy, ktorá začne územia značiť po jej vzniku, teda po 1. januári 2016. Predseda rady značenia Klubu českých turistov Karel Markvart vyjadril pripravenosť, ale vedúci oddelenia Správy CHKO Brdy Bohumil Fišer (ktoré samozrejme existovalo už pred vznikom CHKO) označil skorší termín za nereálny, pretože zatiaľ nebolo definované posádkové cvičisko, ktoré zostane v severnej časti neprístupné, a nebolo ani jasné, či a v akom rozsahu sa sprístupnia turisticky atraktívne odlesnené dopadové plochy.[22]

V júni 2015 už mal KČT hrubý plán nových trás, ale chcel ešte v teréne preskúmať ich schodnosť a vytipovať objekty a križovatky, kam možno umiestniť tabuľky so smerovkami. Medzi prvými menoval predseda rady značenie sprístupnenia vrcholu Tok a preložku trasy do Třemošnej tak, aby viedla krásnymi skalami. Prístup k Padrťským rybníkom, kam doteraz vedie jediná trasa, prístupná len cez víkendy, má byť variabilnejší. Hlavné červená trasa by podľa plánu mohla viesť hrebeňom a na ňu by nadväzovali ďalšie, naprieč bývalým újezdom. Na vyznačenie 200 km nových trás vtedy KČT odhadoval potrebu asi 40 dní. Pri tvorbe projektu KČT vychádzal z toho, kadiaľ trasy viedli za prvej republiky. Druhým zdrojom informácií boli ľudia, ktorí to tam poznali, pretože tam chodili načierno. Predseda rady značenia KČT vyjadril nádej, že aj vojaci znalí miesta by mohli pomôcť domyslieť prepojenie trás.[23]

Podľa správ z októbra 2015 mal po 1. januári 2016 začať na danom území Klub českých turistů vykonávať turistické značenie.[13][24][25] Do jari 2018[1] chcel vyznačiť zhruba 450 kilometrov značených trás a najmenej tri náučné chodníky, a to v oblasti dopadových plôch Tok a Jordán, v oblasti Padrte, Tří Trubek, Strašic a v rokovaní bol tiež náučný chodník na Třemšín. Ďalší náučný chodník, na Klouček, pripravovali Vojenské lesy a majetky a rokovania sa mali viesť aj o Příbramom navrhovanom chodníku na Třemošnú.[12]

Začiatkom decembra 2015 dostali značkári Klubu českých turistov povolenie na vstup do vojenského újezdu, aby si územie mohli prejsť a pripraviť si miesta pre rázcestníky. V prvej fáze, na jar 2016,[1] chce KČT vyznačiť 40 až 50 kilometrov trás, ako prvú hlavnú trasu od obce Jince cez Padrťské rybníky na juh smerom na Míšov. Z hraničných obcí, napríklad z Dobřívi, Skořic či Míšova, majú byť naviazané ďalšie vetvy; najvyšší kopec Tok má byť sprístupnený až v roku 2017.[13]

Návrh AOPK

AOPK na svojom webe uviedlo 10. decembra 2015 ako aktualitu článok "Náučné chodníky a cyklotrasy", v ktorom sa úvodom píše, že Správa CHKO Brdy a Újezdní úrad Brdy pripravili návrh koncepcie cyklotrás a turistických chodníkov na území CHKO Brdy pre bývalý vojenský újezd Brdy. Celková dĺžka navrhovaných peších trás uvádzaná nie je, autori webu turistika-brdy.cz navrhnuté trasy zmerali na 92,2 km, čo predstavuje hustotu peších trás v rušenom újezde (s vylúčením trvalo úplne neprístupných území) 416 m/km², podľa webu turistika-brdy.cz nedostatočnú. Z navrhnutých peších trás niektoré kolidujú s cyklotrasami, v niekoľkých prípadoch vedú po verejných komunikáciách (napr. Vo Strašiciach) a 32,5 km vedie po asfaltových cestách (myslené zrejme asfaltových komunikáciách).[26]

Návrh AOPK ČR spracovaný v spolupráci s újezdným úradom obsahuje iba 8 trás. Základom siete peších trás mala byť[26]

  • "Hrebeňová cesta od obce Jince až po Padrťské" Autori webu turistika-brdy.cz boli návrhom hlboko sklamaní, pretože po hlavnom hrebeni, ktorý je v skutočnosti dlhý 28 km (z čoho 6 km je v trvale neprístupnom území) a celý je priechodný po spravidla neasfaltovaných cestách, vedie len celkom 8 km navrhnutých značených ciest v troch vzájomne nesúvisiacich úsekoch: od Čenkova po hrebeni Slonovce na Klouček (3,6 km), po hrebeni Toku od Houpáku po vrchol Toku (ako súčasť NCH, 2,7 km) a od Sv. Jána na vrchol Praha (1,7 km), t. j. po 14 km ciest po turisticky atraktívnom hlavnom hrebeni nie je značená trasa navrhnutá, čo je v rozpore s pôvodne proklamovanou „páteřní hřebenovou cestou“. Autori webu turistika-brdy.cz považujú tento návrh za absolútne nevyhovujúci a nedostatočný.
  • Náučný chodník Po stopách československého delostrelectva je trasovaný po okrajoch dopadových plôch Tok a Jordán a spája ich. Podľa autorov návrhu AOPK má dĺžku asi 10 km, autori webu turistika-brdy.cz navrhnutú trasu starostlivo premerali a došli k dĺžke základnej trasy 15,5 km, s dvoma odbočkami 18 km, pričom návrh považujú v rámci možností za dobrý a oceňujú okrem iného to, že len v minimálnom rozsahu vedie po cestách s asfaltovým povrchom.
  • Náučný chodník Po stopách vysídlených brdských obcí je trasovanie oblasťou Padrte, cez vrch Kočka, v okolí kaštieľa Tři Trubky, na vrch Lipovsko a do obce Strašice, kde sa ťažiskom má stať Múzeum Stredných Bŕd. AOPK v návrhu uvádza, že dĺžka náučného chodníka je do 25 km, autori webu turistika-brdy.cz však namerali, že navrhnutá trasa dosahuje dĺžku 35,7 km, a konštatovali, že najmenej 50% trasy vedie po asfalte alebo dlažbe.

Ďalej AOPK navrhla[26]

  • Trasu z Oseče okolo Třemošnej cez Zavírku, Skelnou Huť a vrch Prahu do lokality Studánka na Padrtích (18,3 km)
  • Nástupné trasy z východísk Obecnice, Příbram, Bohutín a Zaječov na náučný chodník Po stopách československého delostrelectva.
  • Spojku medzi oboma navrhnutými náučnými chodníkmi (od Dlouhého vrchu na Tři Trubky 6,6 km).

Táto koncepcia bola predložená vedeniu KČT v Prahe, ktoré ju akceptovalo s tým, že značkárské tímy z Příbramska, Rokycanska a Berounska vykonajú rekognoskáciu terénu a prípadne upresnia vedenie jednotlivých trás. Napríklad príbramskí značkári navrhnutú koncepciu rozšírili o spojovacie trasy do priľahlých obcí.[26]

AOPK v návrhu z decembra 2015 navrhlo k 20 km už existujúcich ciest ďalších 92,2 km (vrátane spomínaných dvoch náučných chodníkov). KČT z návrhu AOPK nevyužil 17 km, ale navrhol (v časti v kompetencii příbramských značkárov, čo je väčšina územia bývalého újezdu) iných 41 km turistických ciest. Podľa toho by sa v rušenom újezde malo značiť nových 116 km ciest.[26] Web turistika-brdy.cz k návrhu KČT pripomienkuje, že prevažná väčšina novo navrhnutých peších trás pre peších vedie po asfaltkách a betónových komunikáciách, z toho jedna dokonca po pomerne frekventovanej verejnej komunikácii, a v jednom prípade prakticky nepriechodná bažinovitým terénom. Návrh je vraj poznačený malou vedomosťou teréne, nedostatočnou vzájomnou komunikáciou a nerešpektovaním mienky tých, ktorí situáciu v mieste dobre poznajú. KČT nielenže sa nepriklonil k pôvodnej vízii hlavnej hrebeňovej trasy, ale dokonca rezignoval aj na návrh AOPK, ktorý aspoň v okolí vrchu Praha vedie pešiu trasu po hlavnom hrebeni, takže KČT na druhú najvyššiu horu Bŕd, Prahu, nevedie vôbec žiadnu trasu, ale iba sa raz trasou vedenou po ceste vrcholu približuje.[26]

Cykloturistika

V okrajových častiach vojenského priestoru Brdy bolo už pred jeho zrušením vyznačených asi 55 km cyklotrás:[21]

  • 2251 Dobřív – Skořice (3,8 km)
  • 2251A kóta 526 – Mirošov (3,0 km)
  • 2252 Zaječov – Strašice (8,9 km)
  • 2275 Teslíny – Václavka (2,8 km)
  • 2274 Červený vrch – Věšín (4,2 km)
  • 2273 Trokavec – Vranovice (20,2 km)
  • 8190 Rožmitál – Bohutín (5,3 km)
  • 8198 Láz – Obecnice (7,4 km)

V južnej časti CHKO boli vedené dve cyklotrasy:

  • 2147 Borovno – Nové Mitrovice (4,6 km)
  • 2039 Hořehledy – Nové Mitrovice – Železný Újezd (6,0 km, väčšina po hranici CHKO)

Návrh koncepcie cyklotrás a turistických chodníkov na území CHKO Brdy pre bývalý vojenský újezd Brdy, ktorý spracovala AOPK ČR v spolupráci s újezdným úradom a v decembri 2015 zverejnila na svojom webe, obsahuje návrh cyklotrás (nazývaných cyklostezky), ktorých dĺžku autori uvádzajú ako cca 450 km. Web turistika-brdy.cz však zverejnené trasy premeral a došiel k tomu, že navrhnuté cyklotrasy, vrátane už existujúcich a vrátane spojok k obciam mimo vojenský újezd, meria dohromady iba 173,6 km, čo predstavuje hustotu cyklotrás cca 785 m / km² (do čoho nie sú započítané trvalo neprístupné výcvikové územia). Navrhnutú sieť však považujú autori webu turistika-brdy.cz v podstate za optimálnu.[26]

Nové cyklotrasy by mali byť dokončené do hlavnej turistickej sezóny roku 2016.[12]

Zvláštne formy turistiky

V rozboroch stave územia z obdobia pred zriadením CHKO je spomenutá aj módna vlna štvorkoliek a ich negatívny aj pozitívny vplyv na prírodu – hluk, splodiny, úniky prevádzkových kvapalín a lokálne erózie, ale tiež pozitívny vplyv rozrušovanie povrchu, ktoré môže vytvárať mikrolokality pre obojživelníky alebo niektoré konkurenčne menej zdatné druhy rastlín a všeobecne mať pozitívny účinok pri potláčaní sukcesních pochodov.[21]

Priamo na území CHKO nie sú farmy s chovom koní, ale v okolí CHKO je ich niekoľko a pre nich je územie CHKO atraktívne pre vychádzky, takže sa do budúcnosti počíta s vytvorením hipochodníkov.[21]

Horolezecky najatraktívnejšia je Jindřichova skála južne od Chaloupiek, kde je viac ako 50 lezeckých ciest rôznej obťažnosti s trvalými istiacimi prostriedkami. Pred zrušením vojenského újezdu bola využívaná obmedzene na povolenie újezdného úradu miestnymi horolezcami. Občasné horolezecké využívanie je zrejmé aj na ďalších skalách (napr. Jezevčí skála pri Dobříve). Za hlavné negatívum sa považuje zošlap spoločenstva lišajníkov na hranách skál.[21]

Infraštruktúra

Na okrajoch CHKO má vzniknúť najmenej päť záchytných parkovísk. Jedno veľkokapacitné sa pripravuje na okraji dediny Obecnice neďaleko nádrže Octarna, ďalšie sú plánované v Kozičíne a v Orlove.[12] S výstavbou občerstvovacích zariadení, rozhľadní, parkovísk, cestných komunikácií ani lyžiarskych zjazdoviek vnútri CHKO sa nepočíta, má však byť vybudovaných niekoľko vyhliadkových miest a upravené prístupové cesty k nim.[13]

V roku 2015 boli vo Stredných Brdoch v rámci prípravy vojenského újezdu Brdy na zriadenie a sprístupnenie chránenej krajinnej oblasti Brdy vyznačené traumatologické body.[27]

Publikácie

V roku 2015 vyšiel knižný sprievodca po Brdoch s názvom Brdy opět otevřené, ktorého autorom je Jan Hajšman (už skôr napísal knihu Tajemství brdských vrcholů). Vydalo ho nakladateľstvo Starý most. Je usporiadaný ako abecedný lexikón s 350 miestopisnými heslami a 300 ilustračnými fotografiami. Lexikón opisuje obce, vrcholy a skaly, historické a prírodné pamiatky, vojenské objekty, zaniknuté dediny, vodné zdroje, hájovne a búdy vrátane zaniknutých a kríže, pomníky a medzníky a zahŕňa okrem území bývalého vojenského újezdu aj časť južných Bŕd.[28]

Turistické využitie

Už v prvých hodinách roku 2016 bol o návštevu doteraz neprístupných miest v novej chránenej krajinnej oblasti značný záujem zo strany verejnosti.[29]

Referencie
  1. Od Nového roku se Brdy otevřou turistům. Cest je mnoho, chybí ale značení, iDnes.cz, 6. 12. 2015, Jana Šrámková, (po česky)
  2. KLAPALOVÁ, Martina. Chráněná oblast v Brdech bude větší než vojenská, obce čekají potíže. iDNES.cz, 2011-09-19. Dostupné online [cit. 2016-08-14]. (po česky)
  3. Vláda ČR rozhodla o vyhlášení CHKO Brdy, Turistika-Brdy.cz, 14. 10. 2015, JUDr. Pavel Čámský, (po česky)
  4. KOPECKÝ, Josef; TOLAR, Aleš; ŠRÁMKOVÁ, Jitka. Vláda zrušila vojenský újezd Brdy, další čtyři cvičiště se zmenší. iDNES.cz, 4. 1. 2012. Dostupné online [cit. 2016-08-14]. (po česky)
  5. HUTR, Karel. CHKO Brdy má mít 330 kilometrů čtverečních, pohltí i Třemšínsko. Příbramský deník, 2011-09-25. Dostupné online [cit. 2016-08-14]. (po česky)
  6. FORMÁNKOVÁ, Šárka. Brdy sa zřejmě stanou chráněnou oblastí, ještě než z nich odejde armáda. iDNES.cz, 2011-08-11. Dostupné online [cit. 2016-08-14]. (po česky)
  7. BERNÝ, Aleš; ROKOSOVÁ, Alena. Rozdělení Brd mezi kraje nebude jednoduché, shodli se hejtmané. iDNES.cz, 2011-08-03. Dostupné online [cit. 2016-08-14]. (po česky)
  8. ROKOSOVÁ, Alena. „Nerušte vojenský újezd,“ bojí se starostové o zásoby pitné vody. iDNES.cz, 2011-07-15. Dostupné online [cit. 2016-08-14]. (po česky)
  9. CHKO v Máchově kraji bude už letos. V Brdech za pár let, nebo vůbec. iDNES.cz, 2012-01-17. Dostupné online [cit. 2016-08-14]. (po česky)
  10. Sněmovna souhlasí se zrušením Vojenského újezdu Brdy. Novinky.cz, 2014-12-12. Dostupné online [cit. 2016-08-14]. (po česky)
  11. Hlasování Senátu. 5. schůze, 37. hlasování [online]. Senát Parlamentu České republiky, 2015-01-14, [cit. 2015-10-12]. Dostupné online. (po česky)
  12. Nová CHKO Brdy nabídne 450 kilometrů značených tras a tři naučné stezky, iDnes.cz, 16. 11. 2015, (po česky)
  13. Už na jaře budou v Brdech značené trasy, na vrch Tok se zatím nesmí, iDnes.cz, 4. 11. 2015, (po česky)
  14. Správa CHKO Brdy, AOPK ČR
  15. Mapu hranic a vymezení zón ochrany CHKO Brdy, Správa CHKO Brdy
  16. Nařízení vlády 292/2015 Sb., o Chráněné krajinné oblasti Brdy, na webe CHKO Brdy (bez príloh), (po česky)
  17. Chránená krajinná oblasť Brdy (mapa maloplošných chránených území, Správa CHKO Brdy
  18. Mapa CHKO Brdy (existující a navrhovaná maloplošná zvláště chráněná území, Správa CHKO Brdy, (po česky)
  19. CHKO Brdy a jej Správa, Turistika-brdy.cz, 7. 9. 2015, JUDr. Pavel Čámský, (po česky)
  20. Michaela Bůnová: Vojáci předali Brdy lidu, turistické stezky se budou značit dva roky, iDnes.cz, 15. 1. 2016, (po česky)
  21. Plán starostlivosti o CHKO Brdy - Rozbory CHKO Brdy, AOPK ČR 2012-2013.(po česky)
  22. Marek Kočovský: Dohody s armádou zlyhali, turistické trasy v Brdoch sa nestihnú vyznačiť, iDnes.cz, 17. 8. 2015, (po česky)
  23. Martina Vyroubalová : Na Tok i po hřebeni. Turisté chtějí vyznačit cesty v Brdech ještě letos, iDnes.cz, 13. 6. 2015, (po česky)
  24. Vláda schválila návrh nařízení vlády, kterým se vyhlašuje Chráněná krajinná oblast Brdy [online]. vláda České republiky, 2015-10-12. Dostupné online. |jazyk=po česky
  25. KOPECKÝ, Josef. Vznikne nová CHKO Brdy. iDNES.cz, 2015-10-12. Dostupné online.
  26. JUDr. Pavel Čámský: Značené trasy v Brdoch, turistika-brdy.cz, 6. 1. 2016
  27. "Jinečtí hasiči sa nenudí", in: Ze života Jinec PN 21/2015, Podbrdské noviny, 20. 11. 2015. -ung-, (po česky)
  28. Václav Prokš: Vyšel první turistický průvodce po Brdech. Lexikon představí i území, které zůstane nepřístupné, Ekolist, 10. 9. 2015, (po česky)
  29. KOŘÍNEK, Ondřej. Čerstvě zpřístupněné Brdy: Ticho, jinovatka a varovné cedule. novinky.cz, 2016-01-04. Dostupné online [cit. 2016-01-05]. (po česky)

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chráněná krajinná oblast Brdy na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.