Bruno z Kolína

Svätý Bruno z Kolína (* medzi 1027 a 1030 (1035?) v Kolíne nad Rýnom, Nemecko – † 6. október 1101, La Torre, Taliansko), zakladateľ kartuziánskeho rádu. Bol šľachtického pôvodu.

Bruno z Kolína
zakladateľ kartuziánskeho rádu
Narodenie	medzi 1027 a 1030 Kolín nad Rýnom, Nemecko
Úmrtie	6. október 1101 La Torre, Taliansko
Odkazy
Commons	Bruno z Kolína
Biografický portál

Základné vzdelanie získal v Kolíne nad Rýnom. Potom pokračoval v štúdiu na katedrálnej škole v Remeši a filozofickom učilišti v Tours. Štúdium teológie abslovoval v Kolíne nad Rýnom, kde ho roku 1055 vysvätili za kňaza.

Na žiadosť remešského arcibiskupa Gerváza prišiel učiť na katedrálnu školu v Remeši, ktorú od roku 1057 viedol ďalších dvadsať rokov. Keď nastúpil na arcibuskupský stolec v Remeši Manasses I. de Gourney, ktorý ho získal za úplatky, vystúpil Bruno roku 1077 na autunskej synode proti arcibiskupovi. Synoda arcibiskupa zosadila, ten sa však odvolal do Ríma. Kým však prišlo rozhodnutie, dal arcibiskup Brunovi a ostatným protivníkom skonfiškovať majetky. Bruno musel ujsť a vrátiť do Remeša sa mohol až roku 1080, kedy lyonská synoda definitívne zosadila arcibiskupa Manassesa.

Grande Chartreuse

Bruno však už nechcel pracovať na škole. Spolu s niekoľkými spoločníkmi sa pridal ku skupine cisterciánskej rehole v Sêche-Fontaine. Život rehole sa mu však nezdal dostatočne prísny. Preto so svojimi druhmi založil v osamelom alpskom údolí Chartreuse (lat. Cartusia) skromné pustovne, z ktorých sa vyvinulo hlavné stredisko kartuziánskej rehole Grande Chartreuse. Podľa neho sa nazývajú kláštory kartuziánov kartúzami.

Roku 1090 odchádza Bruno na žiadosť pápeža Urbana II. do Ríma, aby mu pomohol pri reforme duchovenstva. Po obsadení Ríma nemeckým cisárom Henrichom IV., odišiel s pápežom do južného Talianska. Tu požiadal pápeža o uvoľnenie z jeho služby. Pápež súhlasil s podmienkou, že Bruno ostane v Taliansku. Od apúlskeho vojvodu Rogera dostal Bruno pozemok La Torre v Kalábrii. Tu roku 1094 založil pustovnícky kláštor podľa vzoru Chartreuse. Keďže mal Bruno množstvo nasledovníkov, bol tento kláštor čoskoro nedostatočný. Preto založil ďalší kláštor San Stefano di Bosco, zasvätený sv. Štefanovi prvomučeníkovi.

Bruno zomrel 6. októbra 1101 v La Torre. Pochovaný bol v kláštore San Stefano di Bosco. Roku 1513 jeho pozostatky preniesli na La Torre.

Bruno nebol nikdy formálne vyhásený za svätého. Ale pápeži mu priznali titul a úctu svätého tým, že roku 1514 pápež Lev X. dovolil kartuziánom modliť sa kňazské hodiny na jeho počesť a roku 1623 pápež Gregor XV. rozšíril úctu k nemu na celú cirkev.[1] Sviatok sv. Bruna sa slávi 6. októbra.[1]