Brigitte Bierleinová

Brigitte Bierleinová (nem. Brigitte Bierlein; * 25. júna 1949, Viedeň, Rakúsko) je rakúska právnička, od 3. júna 2019 do 7. januára 2020 spolková kancelárka nestraníckej úradníckej vlády Rakúska a bývalá predsedníčka rakúskeho Ústavného súdu. Ide o prvú ženu, ktorá zastáva funkciu rakúskeho spolkového kancelára.[1]

Brigitte Bierleinová
rakúska kancelárka
Berleinová v roku 2019
Bývalá kancelárka Rakúska
V úrade 3. jún 2019 – 7. január 2020
Prezident	Alexander Van der Bellen
Sebastian Kurz Sebastian Kurz
Bývalá prezidentka Ústavného súdu Rakúska
V úrade 23. február 2018 – 3. jún 2019
Gerhart Holzinger neobsadené
Bývalá viceprezidentka Ústavného súdu Rakúska
V úrade 1. január 2003 – 22. február 2018
Karl Korinek Christoph Grabenwarter
Biografické údaje
Narodenie	25.6.194925. jún 1949 (71 rokov) Viedeň, Rakúsko
Politická strana	nestraníčka
Alma mater	Viedenská univerzita
Profesia	právnička, prokurátorka, sudkyňa
Odkazy
www.bundeskanzleramt.gv.at
	Brigitte Bierleinová (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

V roku 1971 získala na Viedenskej univerzite titul doktora práv. V rokoch 1975 až 1977 bola sudkyňou okresného súdu Vnútorné mesto Viedeň, potom od roku 1977 prokurátorka Prokuratúry Viedeň a od roku 1986 prokurátorka Najvyššej prokuratúry Viedeň. V roku 1990 až 2002 pracovala ako jeden z generálnych advokátov Generálnej prokuratúry pri rakúskom Najvyššom súde. Od roku 2003 bola podpredsedníčkou rakúskeho Ústavného súdu a predsedníčkou bola v rokoch 2018 až 2019. V rokoch 1990 až 2010 bola okrem toho komisárkou v skúšobnej komisii pre sudcov a advokátov pri Najvyššom krajinskom súde Viedeň, v rokoch 2001 až 2003 predsedníčkou predstavenstva Združenia rakúskych prokurátoriek a prokurátorov a v rokoch 2001 až 2003 členkou predstavenstva Medzinárodnej asociácie prokurátorov.[2]

Keď bola na konci mája 2019 vyslovená parlamentom vláde Sebastiana Kurza nedôvera, prezident Alexander Van der Bellen poveril Bierleinovú zostavením dočasnej úradníckej vlády, ktorá doviedla Rakúsko do predčasných parlamentných volieb.[3][4][5]