Brekovská brána

V priebehu neogénu, trvajúceho asi 23 miliónov rokov, sa v dôsledku nerovnomerných tektonických poklesov zemskej kôry pod horským oblúkom Karpát vytvorila rozsahla krajinná oblasť Východoslovenskej nížiny. Člení sa na centrálnu časť - Východoslovenskú rovinu a obvodovú časť - Východoslovenskú pahorkatinu. Jedným z deviatich podcelkov východoslovenskej pahorkatiny je Laborecká niva. Na severe a severovýchode Laboreckú nivu ohraničuje podcelok Vihorlatských vrchov - Humenské vrchy, tvoriace tektonické rozhranie Východoslovenskej nížiny a Humenskej kotliny.

Pri stvárňovaní ich povrchu hrali značnú úlohu pohyby krýh pozdĺž zlomových porúch v smere pohoria, ale aj pozdĺž porúch, ktoré naň smerujú kolmo. Práve takejto poruche vďačí za svoju podobu prielomová dolina Laborca. Rozdeľuje Humenské vrchy na severozápadnú časť, postupne klesajúcu pod náplavy Ondavky a centrálnu časť, so súvislým ústredným chrbtom Krivoštianky, s pokračovaním až k vulkanitom Vihorlatu. Svedčí o tom, že tok Laborca je starší ako Humenské vrchy.

Prielom vznikol pozdĺž zlomu, pozvoľným zarezávaním rieky do dvíhajúcej sa horskej prekážky, pravdepodobne za súčasného poklesávania priľahlých zníženín. Svedčia o tom zvyšky eróznych terás rieky v zlome, vo výškach 100-150 m od dnešnej hladiny Laborca. Nasledovali ďalšie statisícročia, kým neúnavná rieka na poklesávajúcom území svojou akumulačnou činnosťou nahromadila usadeniny štrkov, pieskov a kalových nánosov, vytvoriac nivu, rozprestierajúcu sa pozdĺž Laborca až k Michalovciam.

Bránou vedú hlavné severojužné cestné (cesta I/74) a železničné spojenia (Michalovce – Humenné) medzi Michalovcami a Humenným.

• Poloha na turistickej mape