Bohumil Haluzický

Vzdelanie získaval v Uherskom Hradišti, Brne a na univerzite v Prahe, Lipsku a Heidelbergu, kde študoval slovanskú a germánsku filológiu. V rokoch 1906 – 1908 učil na strednej škole v Prahe, v rokoch 1908 – 1910 v Uherskom Hradišti, v roku 1919 bol riaditeľom gymnázia v Ružomberku, v rokoch 1919 – 1926 v Bratislave a od roku 1920 taktiež pôsobil ako lektor slovenčiny na Univerzite Komenského v Bratislave. V rokoch 1926 – 1939 pôsobil ako redaktor Lidových novín v Brne a od roku 1939 ako dôchodca žil v Uherskom Brode a neskôr od roku 1946 v Bratislave.

V oblasti publicistiky bol autorom mnohých kritík, komentárov, jubilejných článkov, nekrológov a úvah, ktoré uverejňoval najmä v časopisoch a periodikách ako Lidové noviny, Prúdy, Slovenský denník, Slovenské hlasy a iné. Ako slovakofil a slovakista sa venoval dejinám slovenskej literatúry a účinne prispieval k osvetľovaniu vzťahov medzi slovenskou a českou literatúrou. Spočiatku sa zaoberal štúdiom štúrovského obdobia, neskôr sa zaujímal o dielo Martina Kukučína, no celý život zasvätil skúmaniu obdobia romantizmu. Poznatky zo svojej celoživotnej práce vydával knižne.

• 1928 – Martin Kukučín, monografia o slovenskom spisovateľovi
• 1952 – Božena Němcová a Slovensko, celoživotné výskumy obdobia romantizmu
• 1956 – Stopami rozpomienok, kniha čŕt obsahujúca spomienka na jeho vrstovníkov