Bitka pri Salamíne
Bitka pri Salamíne bola námorná bitka medzi gréckymi mestskými štátmi a Perziou, ktorá sa odohrala v septembri 480 pred Kr. medzi Pireom (Pireom) a ostrovným štátom Salamis (Salamína), malým ostrovom v Aiginskom zálive pri Aténach.
| Bitka pri Salamíne | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Grécko-perzských vojen | |||||||
 | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| grécke mestské štáty | Staroperzská ríša | ||||||
| Velitelia | |||||||
| Eurybiadés zo Sparty Themistoklés z Atén Adeimantos z Korintu Aristidés z Atén |
Xerxés I. Ariamenés† | ||||||
| Sila | |||||||
| 371 lodí | 1207 lodí (podľa Hérodota)
reálne 300-600 | ||||||
| Straty | |||||||
| 40 lodí | 200 lodí | ||||||
| Zoznam bitiek pred rokom 601 | |||||||
| Grécko-perzské vojny |
|---|
| Prvé obliehanie Naxosu – Obliehanie Sardisu – Efezos – Ladé – Druhé obliehanie Naxosu – Obliehanie Eretrie – Maratón – Termopyly – Artemision – Salamína – Plataje – Mykalé – Eurymedon – Cyprus |
Predohra
Po víťazstve v Termopylách a viac-menej nerozhodnej bitke pri Artemisione perzské vojsko preniklo do stredného Grécka a plienilo Atiku. Grécke loďstvo sa od Artemisionu stiahlo k ostrovu Salamína ležiacemu pri západnom pobreží Attiky. Aténske loďstvo zamierilo priamo do Atén, aby prepravilo obyvateľov z ohrozeného mesta na ostrov Salamínu, Ejinu a na niektoré iné miesta. Pri Salamíne sa vodcovia gréckeho námorníctva radili o ďalšej taktike. Časť navrhovala, aby sa loďstvo stiahlo k Isthmu (Korintská šija) a tam aby spolu s pozemným vojskom bránili Peloponéz. Aténčania samozrejme trvali na tom, aby sa Gréci bránili pri Salamíne. Medzitým Peržania vtrhli do Atén, kde zostalo len niekoľko obrancov a celé mesto spustošili. V septembri roku 480 pred Kr. sa aj perzské loďstvo objavilo pri Salamíne.
Rozloženie síl
Peržania
Peržania síce stratili pomerne veľa lodí a mnoho námorníkov v bitke pri myse Artemision, ale napriek tomu perzskému kráľovi Xerxovi I. zostalo dostatok vojenských síl. Hlavné jadro jeho námorníctva tvorili fenické lode, na ktorých boli perzskí vojaci. Ku kráľovi sa pripojila aj kráľovná Artemisia I. z Kárie, a v perzskom loďstve boli aj grécke lode z miest, ktoré zostali verné Peržanom alebo ktoré Peržania donútili k spolupráci.
Gréci
Gréckemu loďstvu velil spartský vojvodca Eurybiades, ktorý stál na jeho čele už v bitke pri Artemisione. Hoci Sparťania nevynikali v námornom boji, Aténčania im ustúpili vo velení, aby zachovali jednotu gréckych síl. Sparťania dodali do spoločného loďstva šestnásť lodí.
Aténskemu loďstvu velil Themistokles, politik, ktorý pred niekoľkými rokmi presvedčil Aténčanov, aby začali budovať silné loďstvo a aby vybudovali silné prístavy v Aténach. V rozhodujúcej chvíli mu prišiel na pomoc Aristeides, ktorého pred dvomi rokmi vypovedali z Atén. Teraz sa vrátil, aby pomohol rodnému mestu. Proti Peržanom sa postavili aj Korinťania, Sikyónčania (tí dodali pätnásť lodí), Epidaurčania (desať lodí), Troňizenčania, Hermiončania a ďalšie grécke mestské štáty. Celkovo sa zišlo pri Salamíne 378 lodí s päťdesiatčlennými posádkami veslárov a stovkami vojakov na palube. Neskôr prišli ešte dve lode a uzavreli celkový stav na tristo osemdesiat lodí.
Velitelia jednotlivých skupín neboli jednotní v otázke vedenia boja. Keď niektorí velitelia (najmä Korinťania) trvali na odchode od Salamíny, Themistokles tajne vyslal posla k perzskému kráľovi a vyzval ho, aby čo najskôr zaútočil proti Grékom pri Salamíne a porazil ich. Xerxes poslal v noci svoje loďstvo a grécke lode obkľúčil okolo Salamíny. Tak sa Themistoklovi podarilo prekaziť plán na odchod k Isthmu.
Bitka
Po obkľúčení gréckeho loďstva začala nasledujúci deň ráno námorná bitka. Kráľ Xerxes sa dokonca na svojom tróne posadil pod horou Aigaleos, aby na vlastné oči videl jej priebeh. Jeho pisári zapisovali mená veliteľov, ktorí si zaslúžili za statočnosť odmenu a vyznamenanie. Bitku začali Aténčania, proti ktorým stáli Feničania. Proti spartským lodiam stáli lode Grékov, ktorí sa pridali k Peržanom. Zatiaľ čo grécke lode bojovali s rozvahou, zoradené do šíkov, perzské lode bojovali bez spoločnej taktiky. Čoskoro sa dostala do problémov loď kráľovnej Artemisie, na ktorú zaútočila aténska loď. Artemisia prikázala obrátiť svoju loď a rozvrátila aký-taký poriadok perzských lodí, pričom jednu aj potopila. Podarilo sa jej ujsť a zachránila si život. Aj medzi ďalšími loďami perzskej strany dochádzalo k zrážkam, najmä medzi Feničanmi a Grékmi, takže Xerxes dal niekoľkých Feničanov popraviť za zbabelosť.
V boji padlo veľa významných Peržanov, predovšetkým hlavný veliteľ Ariabignes, brat perzského kráľa. Mnohí perzskí vojaci zahynuli v mori, pretože nevedeli plávať, zatiaľ čo Gréci sa z potopených lodí zachránili na Salamíne alebo na inom pobreží. Keď Xerxes videl, že jeho loďstvo utrpelo vážne škody a straty, rozhodol sa tajne ujsť, aby nevyvolal paniku medzi loďami i medzi peším vojskom v Atike.
Po bitke
Keď sa večer skončila bitka, Gréci sa stiahli k Salamíne, zachránili ranených a očakávali nový útok Peržanov. Ten sa však nekonal a tak Gréci mohli začať oslavovať.
Zo získanej koristi venovali desatinu do Delf bohovi Apolónovi a ďalším bohom na Isthme a v Salamíne. Velitelia gréckeho loďstva mali rozhodnúť, kto z nich bol najlepší. Jeden hlas mali udeliť prvému, ďalší hlas druhému v poradí. Na prvom mieste každý veliteľ uviedol svoje meno, ale na druhom mieste napísali Themistoklovo meno, preto ho vyhlásili za najlepšieho. Sparťania si uctili aténskeho vodcu Themistokla, ale v Aténach na neho niektorí politici útočili a neskôr bol vypovedaný do vyhnanstva. Viťazstvo bolo sporne pripočítané spartskému vojvodcovi Eurybiadovi. Dlhodobým strategickým plánovaním sa však oň zaslúžil skôr aténsky štátník a vrchný veliteľ vojska Themistokles, ktorý presadil evakuáciu Atén a vymyslel obratnú taktiku, ako prekonať zjavnú perzskú prevahu na mori.
Referencie
- Herodotos: Dejiny VIII, 40 – 139