Beskydok (vrch v Oravských Beskydách)

Beskydok[1] alebo Modralová[2] (poľ. Mędralowa; 1 168,4 m n. m.[3]) je vrch Oravských Beskýd.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, približne 25 km severne od Námestova.[5] Na jeho východnom temene sa v nadmorskej výške 1 086 m n. m. nachádza najsevernejší bod slovenského územia.[2][6]

Beskydok
vrch
Najsevernejší bod Slovenska
Štáty Slovensko,   Poľsko
Regióny Žilinský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Sliezske vojvodstvo
Okresy Námestovo, Powiat nowotarski, Powiat żywiecki
Obec Oravská Polhora
Pohorie Oravské Beskydy
Beskid Żywiecki
Podcelok Polhoranská vrchovina
Povodia Orava, Koszarawa
Nadmorská výška 1 168,4 m n. m.
Súradnice 49°36′46″S 19°27′40″V
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po značke z Oravskej Polhory cez Jalovecké sedlo
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Mędralowa
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Poloha

Nachádza sa na severnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Polhoranská vrchovina.[4] Na poľskom území nadväzuje pohorie Beskid Żywiecki. Vrch leží na hranici Žilinského kraja, Malopoľského a Sliezskeho vojvodstva, na rozhraní okresu Námestovo, Powiatu nowotarského a żywieckého. Na slovenskom území zasahuje na katastrálne územie obce Oravská Polhora.[1] Vrch, v Poľsku nazývaný Mędralowa, susedí na severovýchode s Magurkou (1 107 m n. m.), juhovýchodne sa v diaľke vypína Malá Babia hora (1 515 m n. m.) a juhozápadným smerom vrch Javorina (1 047 m n. m.). Hrebeňom vedie rozvodnica Čierneho a Baltského mora. Južná, slovenská časť masívu sa nachádza v CHKO Horná Orava.[5]

Opis

Beskydok tvorí horský chrbát, ktorý sa v západo-východnom smere tiahne centrálnou časťou hlavného hrebeňa Oravských Beskýd. Vrch je zalesnený a výhľady umožňujú len menšie lokality bez porastu. Plochým, v smere hrebeňa pretiahnutým vrcholom vedie štátna hranica a v jeho východnej časti je najsevernejší bod územia Slovenska.[6] V jeho blízkosti stojí drevený zrub. Severnú časť hrebeňa odvodňujú prítoky potoka Bystra, ktorá smeruje do rieky Koszarawa, južnú, slovenskú časť odvodňuje Polhoranka, ktorá má v oblasti pramenište.[5] Tak ako celý hrebeň, aj Beskydok tvorí hranicu medzi rozvodiami Baltského a Čierneho mora.

Výhľady

Vrch ponúka z čiastočne odlesneného vrcholu obmedzený, no ďaleký výhľad. Juhovýchodnému horizontu dominuje Malá Babia hora (1 515 m n. m.) a Babia hora (1 723 m n. m.), juhozápadnému zasa Pilsko (1 557 m n. m.). Dobre pozorovateľné sú okolité vrchy a pri vhodných podmienkach aj vzdialenejšie pohoria, ako Sliezske Beskydy, časť Krivánskej Fatry, Oravská Magura, Chočské vrchy, hrebeň Ďumbierskych Tatier a okraj Západných Tatier.[7]

Prístup

Referencie
  1. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-14]. Dostupné online.
  2. BRANDOS, Otakar. Najsevernější bod Slovenska [online]. treking.cz, [cit. 2020-08-14]. Dostupné online.
  3. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 7.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-14]. Dostupné online.
  5. Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-14]. Dostupné online.
  6. Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-14]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-14]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.