Bektašija

Bektašija[1] (iné názvy: bektášija, bektášíja; príslušníci sa po slovensky volajú bektaši) bola vplyvná taríka v Osmanskej ríši, existuje ale dodnes.

Súčasť série článkov na tému

Islam

Dejiny islamu

Viera a praktiky

Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita

Hlavné osobnosti

Mohamed Abú Bakr as-Siddík Umar ibn al-Chattáb Utmán ibn Affán Alí ibn Abí Tálib Mohamedovi súčasníci Členovia Mohamedovej domácnosti Proroci islamu

Texty a zákony

Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda

Vetvy islamu

Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • Drúzi) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja)

Sociopolitické aspekty

Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus

Pozri aj

Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame

Bektašija sčasti zachováva niektoré predislamské zvyky, naopak nedodržuje niektoré moslimské rituály (ani modlitbu), prevzala prvky kresťanstva a šíitizmu. Muhammeda a Alího kladie na rovnakú úroveň s Alahom. Zdôrazňuje úlohu duchovného učiteľa. Sunniti považujú bektašiju za nemorálnu.

Jednoduchá organizácia a tolerancia bektašije k nemoslimom prispela ku konverzii časti kresťanského obyvateľstva v rámci Osmanskej ríše.

Po likvidácii janičiarov v roku 1826 boli prenasledovaní aj bektaši. V Turecku bektašija oficiálne zanikla v roku 1925 (zrušenie sufistických rádov), centrála bektašije sa následne presunula do Albánska (kde boli počas komunistickej vlády bektaši prenasledovaní), neskôr do Egypta. Dnes má veľa stúpencov v Turecku, Albánsku a medzi albánskymi emigrantmi v USA.