Banícka akadémia

Priamym predchodcom Baníckej akadémie bola Banská škola (Berg Schola), založená v roku 1735, ktorá spočiatku stavala na starších formách vzdelávania budúcich banských úradníkov. Jej prvým profesorom bol Samuel Mikovíni. V reakcii na žiadosť pražského banského úradníka Jana Tadeáša Antonína Peithnera rozhodli viedenské centrálne úrady na konci roku 1762 o zriadení praktickej baníckej školy pre celú habsburskú monarchiu. Táto inštitúcia, ktorá bola na začiatku realizovaná v skromnejšej forme, sa do roku 1770 postupne rozrástla na komplexnú banícku akadémiu. Vyučovacím jazykom akadémie bola do roku 1867 nemčina, potom maďarčina.

V roku 1763 bol za prvého profesora (na katedre chémie, mineralógie a metalurgie) vymenovaný Mikuláš Jozef von Jacquin, viedenský botanik a chemik pochádzajúci z Rakúskeho Nizozemska. Prednášať začal však až o rok neskôr. V 1765 viedenská dvorská komora povolala Mikuláša Podu z Neuhausu, jezuitského otca zo Štajerského Hradca na novozriadenú katedru matematiky, fyziky a mechaniky. A konečne ako posledný profesor v tejto počiatočnej fáze Baníckej akadémie získal Krištof Traugott Delius katedru banského inžinierstva a kameralistiky (účtovníctva). Po vzniku tejto tretej katedry bola ponuka odbornej prípravy podľa vtedajšieho členenia náuky o baníctve úplná. Celé štúdium získalo záväzný rámec v podobe študijného plánu a škola bola (pravdepodobne po vzore Kurfürstlich-Sächsische Bergakademie zu Freiberg vo Freibergu, ktorá bola takto pomenovaná už od svojho vzniku) premenovaná na Banícku akadémiu (Bergakademie). V rovnakom čase ako Banícka akadémia vo Freibergu v Sasku založená v rokoch 1765/66 tak vznikla prvá akademická inštitúcia odbornej prípravy v oblasti montanistiky (náuky o baníctve a hutníctve). Názov Bergakademie niesla oficiálne v rokoch 1770–1846. V roku 1846 bola premenovaná na Berg- und Forstakademie.

Najmä v oblasti chemických vied malo vzdelávanie vysokú medzinárodnú povesť. Pod vedením Jacquinových nasledovníkov Giovanniho Antonia Scopoliho a Antona Leopolda von Rupprechta mal praktický výcvik v laboratóriu aj naďalej zásadný význam. To si získalo uznanie aj u zahraničných návštevníkov.

Počet študentov akadémie v tomto čase až do polovice 19. storočia nepretržite rástol. Tento fakt sa však na vzdelávaní na Baníckej akadémii neprejavoval vždy len kladne. Nedostatok ľudských kapacít a občas aj zanedbané vybavenie mali stále väčší negatívny dopad na kvalitu vzdelávania. Tento vývoj viedol k sérii kríz, na ktoré sa na začiatku 30. a v polovici 40. rokov 19. storočia nie celkom úspešne hľadala odpoveď. Bolo podniknutých niekoľko reformných pokusov, ale až v polovici 19. storočia nadobudli systematickú formu.

Prudký nárast iných možností technického vzdelávania v prvej polovici 19. storočia, veľká kríza v revolučných rokoch 1848/1849, keď sa väčšina študentov presunula na novú Montanistickú vysokú školu v Leobene, dnešnú Montánnu univerzitu v Leobene, a maďarizácia vyučovania po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, vytlačili akadémiu do pozadia, čo sa spojilo aj s ústupom baníctva v Banskej Štiavnici. Okolo roku 1900 vzniklo niekoľko neúspešných iniciatív premiestniť túto vysokú školu z Banskej Štiavnice do Budapešti.

Vznik Československa v zime 1918/19 nakoniec viedol v nasledujúcom roku k odchodu profesorov do Šopronu v Maďarsku, kde táto škola existuje až dodnes ako Západomaďarská univerzita. V rokoch 1950 – 1957 sa Fakulta baníctva presunula do Miškovca, kde vznikla Univerzita ťažkého priemyslu, zatiaľ čo Fakulta lesníctva zostala v Šoprone. Na Slovensku sa k duchovnému dedičstvu Baníckej akadémie hlási Fakulta Baníctva, ekológie a riadenia TU Košice, čo potvrdila Deklarácia pokračovateľov duchovného dedičstva slávnej Baníckej akadémie v roku 2001. V areáli akadémie v Banskej Štiavnici bola po odsunutí Baníckej akadémie do Šopronu založená chemická, banícka a lesnícka odborná škola, ktoré tam čiastočne fungujú až dodnes. Tento súbor budov bol v roku 1961 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Banícka akadémia v Banskej Štiavnici má v Maďarsku dodnes silnú povesť. V roku 2014 boli tradície štiavnických študentov, zachovávané na univerzitách v Šoprone a Miškovci, zaradené na zoznam maďarského duchovného kultúrneho dedičstva.

• Samuel Mikovíni
• Mikuláš Jozef von Jacquin
• Mikuláš Poda z Neuhausu
• Krištof Traugott Delius prvý banský profesor na akadémii v Banskej Štiavnici. Zostavil učebnicu z tých predmetov, ktoré na akadémii vyučoval. Takto vznikla v roku 1773 takmer 1000-stránková učebnica Anleitung zur Bergbaukunst (Úvod do baníckeho umenia), ktorá je považovaná za priekopnícke dielo a podáva obraz vtedajšieho stavu baníctva. Bola prvou knihou o baníctve, ktorú vydali pre akademické účely.
• Anton Leopold von Rupprecht
• Christian Doppler - známy rakúsky fyzik, po ktorom je pomenovaný Dopplerov efekt. Pôsobil na akadémii v rokoch 1847 – 1849.
• Viliam Scholtz - rodák zo Švedlára, zakladateľ Maďarskej banícko-hutníckej spoločnosti. Zástupca riaditeľa Baníckej a lesníckej akadémie v rokoch 1892 až 1896.

• Banícka a lesnícka akadémia (súbor budov) – komplex budov, národná kultúrna pamiatka

• FALLER, Gustav: Geschichte der königlichen Berg- und Forstakademie in Schemnitz. [História kráľovskej Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici.] Schemnitz [Banská Štiavnica] : Joerges, 1868 (digitalizované online).
• HUTŇAN, Marián: Baníctvo nie je len o fáraní (rozhovor s dekanom Fakulty Baníctva, ekológie a riadenia TU Košice, HN Copernicus 2002
• Oslavy 250. výročia založenia Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, 2012
• KAMENICKÝ, Miroslav: Banícke školstvo na Slovensku do založenia Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Bratislava : Slovac Academic Press, 2006. 119 s. ISBN 80-89104-83-5
• KONEČNÝ, Peter: 250. výročie Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici : Jej význam pre vývoj montánneho školstva v Rakúsko-Uhorsku, 1762 - 1919. Košice : Tibor Turčan - Banská agentúra, 2012. 128 s. ISBN 978-80-970005-5-4
• TOMEČEK, Otto – HERČKO, Ivan: Chémia a mineralógia na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banská Bystrica : Slovenská chemická spoločnosť, 2001. ISBN 80-967846-3-3
• Nové legendy na národnom zozname, maďarský Inštitút duchovného dedičstva, 2014
• História SPŠ Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Banícka akadémia

Portál vedy o Zemi