Bad Elster

Jeden až dva kilometre severozápadne od mesta sa nachádzajú zvyšky kruhového valu (tzv. Starého zámku) z 12. storočia, ktoré dokazujú osídlenie oblasti dlho pred prvou historickou zmienkou o meste v roku 1324.

V roku 1412 vykupujú pozemky mesta a okolia Zedtwitzovia, v ktorých držaní zostávajú až do 18. storočia.

Liečebný účinok Elstersého prameňa (kedysi označovaný ako Säuerling (Kyselka), dnes Moritzquelle) bol spoznaný veľmi skoro. Jiří Leisner, vtedajší plavenský mestský fyzik a osobný lekár krajinského pána, vojvodu Moritza zo Saska a Zeitzu zapisuje v roku 1669, že „táto voda bola od nepamäti používaná nielen obyvateľmi Elsteru, ale jazdili si pre ňu až z Adorfu“ a tiež píše, že „bola využívaná pacientmi s mnohými chorobami“.

V roku 1795 navštívil Elster slávny básnik Johann Wolfgang von Goethe, a neskôr vo svojom diele uvádza elsterské pramene Hermanna a Dorotheu.

Pred rokom 1851 bol Elster len samostatnou farou. V roku 1892 bol vysvätený nový novogotický kostol Svätej Trojice. Starý kostol Svätého Petra a Pavla bol zbúraný.

Elster od roku 1848 patril k Saským kráľovským štátnym kúpeľom, vďaka čomu sa rýchlo rozrástal počet kúpeľných hostí: 1848: 129; 1850: 378, 1860: 1 750, 1870: 2 450, 1890: 5 870, 1900: 8 900, 1990: 15 600.

Od roku 1875 nesie miesto názov Bad Elster a od roku 1935 používa mestské práva. Roku 1880 tu bolo otvorené Kúpeľé múzeum, ktoré sa stalo prvým svojho druhu nielen v meste, ale aj v celom krajinskom okrese Vogtland.