Büsingen

Büsingen (oficiálne Büsingen am Hochrhein) je nemecká exkláva vo Švajčiarsku na hornom toku Rýna. Je súčasťou spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko a okresu Konstanz a je obklopená teritóriom švajčiarskeho kantónu Schaffhausen na severe a kantónov Zürich a Thurgau na juhu. Od zvyšku Nemecka je oddelená úzkym pásom územia, v najužšom mieste širokým len 1 km, pričom je súčasťou katastrálneho územia švajčiarskej obce Dörflingen.

Poloha Büsingenu

Pohľad na Büsingen

Základné údaje:

• Rozloha: 7,62 km²
• Počet obyvateľov: 1 429 (r. 2005)
• Hustota zaľudnenia: 190,3 obyvateľov/km²
• Geografická poloha: 47° 42' s. g. š., 8° 42' v. g. d.

Ekonomicky je Büsingen súčasťou švajčiarskeho colného územia, používaným platidlom je švajčiarsky frank spoločne s eurom, avšak euro je oficiálnou menou. Obyvatelia exklávy môžu využívať verejný systém oboch krajín bez rozdielu (verejná doprava, telekomunikačné služby, poštový servis, záchranná služba, školstvo). V prípade telefónneho spojenia je možné použiť nemeckú predvoľbu (+49 7734), rovnako ako švajčiarsku predvoľbu (+41 52). Podobný systém je pri posielaní poštových zásielok, kedy sa používa buď nemecké PSČ (D-78266), alebo švajčiarske PSČ (CH-8238). Žiaci majú možnosť navštevovať základné školy ako v Nemecku, tak aj vo Švajčiarsku, 70 % si najčastejšie zvolí švajčiarske školy. Obyvatelia nemeckej národnosti, ktorí sú registrovaní v Büsingene dlhšie než 10 rokov, obdržia zvláštny status osoby podobný švajčiarskemu občianstvu. Občania sú potom oprávnení kupovať nehnuteľnosti, či pracovať vo Švajčiarsku aj napriek tomu, že nemajú švajčiarske občianstvo. Aj kultúrne je exkláva zviazaná so Švajčiarskom, najmä s neďalekým mestom Schaffhausen.

23. novembra 1964 bola podpísaná medzinárodná dohoda medzi Spolkovou republikou Nemecka a Švajčiarskou konfederáciou ohľadom včlenenia Büsingenu do švajčiarskeho colného územia. Nakoľko je exkláva nemeckým územím, uplatňuje sa tu nemecký právny systém. Podľa článku 2 tejto dohody sa však švajčiarsky právny systém uplatňuje napríklad v prípade poľnohospodárskej činnosti, v prípade vojny, v prípade potravinovej a liekovej kontroly a pod. Zmluva vstúpila do platnosti 4. októbra 1967.

Najstaršia zmienka o meste pod názvom Bosinga (ako ho nazvali prví alemanskí osadníci) pochádza zo 14. apríla 1090. Knieža Burkhard z Nellenbergu vtedy daroval dve farmy na území dnešného Büsingenu kláštoru Allerheilingen (Všetkých svätých) v Schaffhausene. V roku 1535 prešiel Büsingen do vlastníctva rodiny Im Thurn zo Schaffhausenu. Na konci 17. storočia Eberhard Im Thurn premiestnil svoje sídlo do Büsingenu. Kvôli vzťahom s rímskokatolíckym biskupom z Konstanz (protestantská reformácia zasiahla mesto v roku 1529) a rakúskymi autoritami sa dostal do konfliktu s príbuznými zo Schaffhausenu. V roku 1693 bol Eberhard unesený a až do roku 1699 väznený. Rakúsko zatiaľ ovládlo všetky obce v oblasti Hegau vrátane Büsingenu, ktorý sa stal súčasťou tzv. predrakúskych území. V roku 1805 na základe Pressburského mieru Habsburgovci oblasť stratili a mesto sa stalo najprv súčasťou Württemberska, od roku 1810 súčasťou Bádenského veľkokniežatstva. Vzhľadom ku komplikovanému priebehu švajčiarskych kantónov (napríklad kantón Schaffhausen tvoria tri navzájom oddelené územia) nebolo mesto začlenené do Nemeckého colného spolku (1834). V roku 1839 bola oficiálne stanovená hranica okolo Büsingenu, ktorá zostala nezmenená až dodnes.

V roku 1918 sa uskutočnilo referendum, v ktorom 96 % voličov rozhodlo o pričlenení územia k Švajčiarsku. K aktu pripojenia nikdy nedošlo, nakoľko Švajčiarsko nenašlo vhodné teritórium, ktoré by za Büsingen vymenilo. Ďalšie pokusy o pričlenenie boli Švajčiarskom vždy odmietnuté.