Astrid Švédska

4. novembra 1926 sa v Štokholme vydala za belgického následníka trónu a neskoršieho kráľa Leopolda III. (* 1901 – † 1983), najstaršieho syna kráľa Alberta I. a Alžbety Gabriely Bavorskej. Z ich šťastného manželstva vzišli tri deti:
Joséphine-Charlotte (* 11. október 1927 – † 10. január 2005) ∞ 1953 luxemburský veľkovojvoda Ján (* 1921)
Baudouin I. (* 7. september 1930 – † 31. júl 1993) ∞ 1960 doña Fabiola de Mora y Aragón (* 1928 – † 2014)
Albert II. (* 6. jún 1934) ∞ 1959 talianska princezná Paola Ruffo di Calabria (* 1937)

Dňa 29. augusta 1935 stratil kráľ Leopold na kľukatej ceste v blízkosti Villy na brehoch Lucernského jazera vo Švajčiarsku vládu nad svojím vozidlom a ten sa zrútil niekoľko metrov z prudkého svahu vodného koryta. Kráľovná, ktorá bola v očakávaní štvrtého potomka, bola pri nehode vymrštená z vozidla proti jednému zo stromov. Skonala v náručí manžela na ťažké poranenia.

Pri pohrebe v kráľovskej hrobke Kostola milosrdnej Panny v Laekene, mestskej časti Bruselu bola jej hlava v obväzoch.[1] Leopold zakázal v záujme ich troch detí, aby sa o Astrid len prehovorilo a nechal jej komnatu nedotknutú a ochraňoval skalu postriekanú jej krvou.

Mesto Küssnacht venovalo Leopoldovi pozemok na ktorom sa nehoda odohrala. Panovník tam dal vybudovať Astridinu kaplnku ako jej pomník.[2]

Bývalé belgické kasárne Camp Astrid nesú jej meno.