Leopold III. (Belgicko)

V roku 1926 si vzal za ženu princeznu Astrid Švédsku. Spolu mali 3 deti. Na kráľovský trón nastúpil v roku 1934. O rok neskôr zahynula jeho manželka pri tragickej autonehode, pri ktorej šoféroval.

Bol podporovateľom neutrality krajiny. Po nemeckej remilitarizácii Porýnia stiahol z oblasti belgické vojská a vystúpil zo spojenectva s Francúzskom s cieľom udržiavať neutralitu. Pred začiatkom vojny odmietal rokovať s Britmi a Francúzmi na spoločnom pláne o obrane pred nacistickým Nemeckom. Počas druhej svetovej vojny po porážke belgických vojsk nemeckými silami 28. mája 1940 nariadil kapituláciu, čo čiastočne priťažilo britským silám pri Dunkerque.[1] Situácia belgickej armády však bola v tej dobe zúfalá a požiadavky západných Spojencov na udržiavanie ďalšej obrany boli len ťažko realizovateľné. Odmietol odísť do exilu s belgickou vládou a padol do nemeckého zajatia.

11. septembra 1941 tajne vzal za ženu Mary Lilian Baels, známu aj ako princezná de Réthy. Manželstvo nebolo podľa cirkevných pravidiel nikdy uznané a kráľovská rodina ho držala v tajnosti.

V roku 1944 Heinrich Himmler nariadil deportáciu Leopolda III. do Nemecka. Jeho manželka Lilian ho nasledovala nasledujúci deň s rodinou s ozbrojenou strážou SS. Nacisti držali rodinu v pevnosti v Hirschsteine v Sasku od júna 1944 do marca 1945 a potom v rakúskom meste Strobl, kde ho na jar 1945 oslobodili americké jednotky. Kvôli jeho kontroverznému jednaniu cez vojnu mu hrozilo vo vlasti zatknutie. Do roku 1950 preto žil s rodinou v exile v švajčiarskom Pregny-Chambésy blízko Ženevy. V Belgicku po vojne nebola spoločnosť zjednotená v otázke zotrvania monarchie, ktorú v roku 1950 vyriešilo referendum, v ktorom 58% obyvateľov uznalo jeho nárok na trón. Leopoldov návrat do vlasti však vyvolal veľké protesty, pri ktorých zomreli 3 ľudia a generálny štrajk. Preto sa 1. augusta 1950 rozhodol odstúpiť v prospech svojho 20-ročného syna Baudouina. Jeho abdikácia nadobudla účinnosť 16. júla 1951. Kráľ bol k abdikácii v prospech svojho syna donútený vládou Jeana Duvieusarta.

Leopold a jeho manželka naďalej radili kráľovi Baudouinovi až do jeho manželstva v roku 1960. Niektorí belgickí historici, napríklad Vincent Delcorps, hovoria o existencii tzv. „dyarchie“ počas tohto obdobia. Po odchode do politickej penzie sa venoval cestovaniu.

Zomrel v roku 1983 vo Woluwe-Saint-Lambert (Sint-Lambrechts-Woluwe) po operácii srdca. Bol pochovaný vedľa kráľovnej Astrid v kráľovskej klenbe v kostole Panny Márie v Laekene. Neskôr s nimi bola pochovaná Leopoldova druhá manželka, princezná de Réthy.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leopold III. (Belgicko)

• Oficiálna stránka belgickej kráľovskej rodiny

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Leopold III of Belgium na anglickej Wikipédii.

Belgický portál Historický portál Biografický portál