Oskar I.

Od Karola XIII., svojho adoptívneho starého otca, dostal Oskar titul vojvodu zo Södermanlandu. Rýchlo sa naučil švédsky. Jeho značný vrodený talent bol ďalej rozvíjaný kvalitným vzdelaním a rýchlo sa stal autoritou v politicko-spoločenských otázkach. Roku 1839 napísal sériu článkov na témy ľudového vzdelania a roku 1841 v anonymnej práci „Om Straff och straffanstalter“ sa zastal reformy väzníc. 19. júla 1823 si vzal princeznú Josefinu von Leuchtenberg, dcéru vojvodu Eugèna de Beauharnais a vnučku francúzskej cisárovnej Joséphine de Beauharnais.

V roku 1824 a 1833 bol korunný princ dvakrát vicekráľom v Nórsku. Formálne postavil obe kráľovstvá do rovnakej pozície, keď zaviedol nové vlajky so spoločným znakom únie a nový úniový erb. Väčšina zákonov za jeho vlády bola smerovaná k zlepšeniu švédskej ekonomickej situácie. Stavovský Riksdag ho roku 1857 ocenil ako panovníka, ktorý sa zaslúžil o rast blahobytu zeme ako žiadny z jeho predchodcov.

V zahraničnej politike presadzoval nacionálne princípy. V roku 1848 podporil Dánsko v prvej šlezvickej vojne proti Prusku, poskytol švédsko-nórske jednotky do Fynu a severného Šlezvicka (1849 – 1850), a sprostredkoval prímerie z Malmö z 26. augusta 1848. Bol tiež jedným z ručiteľov poctivosti Dánska (Londýnsky protokol z 8. mája 1852).

Zaujímavosťou je, že Napoleon Bonaparte, bývalý snúbenec jeho matky, sa mu stal krstným otcom. Dokonca mu aj vybral meno, a to vraj podľa jedného hrdinu z Ossianových keltských eposov. Toto typické nordické meno sa akoby stalo predzvesťou jeho budúcej nordickej vlasti.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oskar I.