Aspremontovci

Vznik rodu sa datuje do 12. storočia kde sa darovacej listine cisteriánského opáta Christophe Buntken z roku 1131 sa spomína Gobert d'Aspremont ako svetský svedok. Gobert V. d'Aspremont bol menovaný kráľom Ľudovítom IX. (tiež známym ako Svätý Ľudovít) do barónského stavu a jeho potomkovia neskôr niesli titul grófov z Aspremontu a Amblise et Dun. Hrad Apremont bol v 12. storočí prestavaný pánom Aspremont-Briey na izolovanej hore neďaleko mesta Commercy, bol hlavným mestom barónie, ktoré patrilo do jurisdikcie biskupstva Metzu. Toto ovládané územie Aspremontovcami zahrňovalo asi 280 miest a dedín.

Dňa 24. marca 1354 bol postavený zámok v barónstve d'Aspremont cisárom Karol IV. ktorý mu udelil určité množstvo kráľovských práv. V roku 1357 mu zase udelil niekoľko zvrchovaných práv, vrátane práva na legitimizáciu bastardov, razenie mincí a vytváranie tabelácií.[1][2]

Do Uhorska sa dostali začiatkom 18. storočia manželským zväzkom cisárskeho generála Ferdinanda Goberta (* okolo 1645 – † 1708) s Julianou Barborou Rákociovou (* 1669 – † 1717), sestrou Františka II. Rákociho. Získali tak polovicu rákociovských majetkov, panstvo Makovica a Veľký Šariš. Roku 1769 odkúpil gróf Ján Nepomuk Gobert I. (* 1732 – † 1805) erdödiovský park (dnešná Medická záhrada) v Bratislave a dal v ňom postaviť pavilónový palác v barokovom štýle (dnes sídlo dekanátu Lekárskej fakulty UK). Posledným mužským členom rodu bol Ján Nepomuk Gobert II. (* 1757 – † 1819).[3][4]

• Gobert Ier d’Apremont (cca*1027 – †1061), prvý spomínaný člen rodu
• Albert d'Apremont (*1030 – †1114), barón d'Aspremont
• Gobert II. d’Apremont (*1052 cca – †1095/1096), v roku 1084 sa zúčastnil sa v bitke pri Verdun, 10891090 založil Apremontské grófstvo
• Gobert III. d'Apremont (*1103 – †1141/1157), známy tiež ako Gobert de Briey,
• Gobert IV. d'Apremont (*1127 – †1162/63), gróf
• Gobert V. d'Apremont (*1140 – †1190), barón, gróf d'Aspremont a Amblise et Dun
• Geoffroi I. d'Apremont (*1162 – †1222), gróf d'Aspremont a Amblise et Dun
• blahoslavený Gobert VI. d'Apremont (*1187/1191 – †1263), cisterciánský mních, jeho hrobka je v opátstve vo Villers la Ville (Belgicko)
• Gobert VII. d'Apremont (*1217 – †1279), gróf d'Aspremont a Amblise et Dun, zučastnil sa krížovej výpravy s kráľom Ľudovítom IX.
• Geoffroi III. d'Apremont (*1255 – †1302), gróf d'Aspremont a Amblise et Dun,
• Ján Nepomuk Gobert d’Aspremont-Lynden (*1732 – † 11805), postavil letný palác v dnešnej Medickej záhrade Bratislave, po Rákociovcoch zdedil kaštieľ v Lednickych Rovniach
• Ferdinand Charles Gobert d’Aspremont-Lynden (*1689 – † 1772), vojenský veliteľ, poľný podmaršál, člen Dvorskej vojnovej rady, rytier Rádu Zlatého rúna.
  

• 
  Aspremontovský palác v Bratislave
• 
  Hrobka na pamiatku blahoslaveného Gobert VI d'Aspremont Lynden, Opátstvo vo Villers la Ville (Belgicko) pri vchode do kaplnky, vpravo od transeptu opátskeho kostola.
• 
  Pohrebná nápis Pont-à-Mousson v kostole Saint-Martin: na pamiatku Esther d'Apremont

Dejiny rodu nie sú úplne kompletné, niektoré fakty chýbajú. Článok sa zameriava na začiatok dejín rodu a neskoršie pôsobenie v Uhorsku.

1. Wikiwix's cache [online]. archive.wikiwix.com, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online.
2. Aspremont-család. | A Pallas nagy lexikona | Kézikönyvtár [online]. www.arcanum.hu, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online.
3. Aspremontovci [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2020-01-18]. Dostupné online.
4. Aspremont család. (Linden gróf). | Nagy Iván: Magyarország családai | Kézikönyvtár [online]. www.arcanum.hu, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online.

• Béla Kempelen: Magyar nemes családok
• Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-23]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/aspremontovci

• Aspremontov letný palác
• Ján Nepomuk Gobert d’Aspremont-Lynden
• Ferdinand Charles Gobert d’Aspremont-Lynden

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aspremontovci

• Aspremontovci
• Aspremontovci (po maďarsky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aspremontovci na francúzskej Wikipédii.