Arthur Schnitzler

Arthur Schnitzler sa narodil v roku 1862 vo Viedni ako syn popredného laryngológa Johanna Schnitzlera a jeho manželky Louisy.

Už ako dieťa sa zaujímal o literatúru, písal básne a hral na klavír. Šiel však v stupajach svojho otca a na viedenskej univerzite vyštudoval medicínu. Prispieval do lekárskeho časopisu svojho otca Internationale Klinische Rundschau. Zaujímal sa o psychológiu, prax vykonával u psychiatra Theodora Meynerta, u ktorého sa zoznámil s použitím hypnózy a sugescie. Tieto poznatky mali neskorší vplyv na jeho literárnu tvorbu. Ďalej pracoval vo viedenskej Všeobecnej nemocnici, ako asistent svojho otca a nakoniec si otvoril vlastnú privátnu prax.

Jeho literárna kariéra začala v roku 1893, keď zomrel jeho otec. V tom istom roku vzbudila jeho dráma Anatol záujem verejnosti aj kritiky. To v roku 1900 nasledoval súbor desiatich konverzačných jednoaktoviek Der Reigen o milostných vzťahoch viedenskej spoločnosti, ktoré prechádzajú všetkými spoločenskými vrstvami (od prostitútky cez vojaka, slúžku, jej pána atď. až ku grófovi, ktorý sa stýka s prostitútkou z prvej aktovky), ktoré zachytávajú ich rozhovor pred milostným aktom a po ňom. Inscenovanie aj knižné vydanie tejto hry bolo cenzúrou zakázané a Schnitzler ju vydal samonákladom. Po prvýkrát bola uvedená na javisku až v Berlíne v roku 1920 a vyvolala škandál nedozerných rozmerov. Pre svoju otvorenú sexualitu boli aj ďalšie jeho práce cenzurované.

Písal poviedky, novely, divadelné hry a dva romány. Jeho dielo bolo silno poznamenané jeho lekárskou profesiou a hlavne psychologickými a psychiatrickými poznatkami. Často je označovaný ako literárny protipól Sigmunda Freuda. Obaja sa však stretli iba jedenkrát, krátko potom, čo Freud blahoželal Schnitzlerovi k 60. narodeninám. Schnitzlerova poviedka Lietenant Gustl z roku 1900 je prvý prípad použitia prúdu vedomia v nemecky písanej literatúre.

Schnitzler bol členom avantgardnej umeleckej skupiny Jung Wien. Vo viedenských kaviarňach Griensteidl a Herrenhoff, ktoré boli pulzujúcim srdcom viedenského umeleckého sveta, sa stretával so spisovateľom Hugo von Hofmannstahlom. Títo dvaja, Hugo von Hofmannsthal a Arthur Schnitzler, sú považovaní za jedných z najväčších nemecky píšucich dramatikov začiatku 20. storočia.

Napriek tomu, že kritizoval spoločnosť za pokrytectvo v oblasti sexu a erotiky a predsudkom voči ženám, ktoré sa k týmto otázkam stavali otvorene, sám sa odmietal oženiť so ženou podobnej povesti. Pred sobášom s o dvadsať rokov mladšou herečkou Olgou Gussmanovou, sa často stýkal s poprednými ženami viedenskej spoločnosti, bez toho, že by bral do úvahy ich spoločenské postavenie. Po rade búrlivých rokov, naplnených hádkami, sa rozviedli v roku 1921. Ďalšou ranou v jeho súkromnom živote bola samovražda jeho dcéry Lily v Benátkach v roku 1929.

V roku 1926 vyšla jedna zo Schnitzlerových dodnes najobľúbenejších prác, novela Traumnovelle o voľnosti sexuálnej fantázie a váhe naplnenej manželskej nevery vo sne a nenaplnenej nevery v skutočnosti, ktorá sa stala predlohou posledného filmu Stanleyho Kubricka Eyes wide shut.

Okrem svojej literárnej činnosti si Schnitzler viedol od svojich sedemnástich rokov až do smrti denník. V ňom si zaznamenával všetky svoje priateľky (mal ich často viac naraz) a viedol si starostlivé údaje o každom orgazme. Zomrel v roku 1931 na krvácanie do mozgu.

(v zátvorke je slovenský názov; dosl. znamená "doslovný preklad názvu")

• Anatol (Anatol), 1893. Rad jednoaktoviek.
• Sterben (Umieranie), 1895. Novela.
• Liebelei (Milkovanie), 1895. Divadelná hra.
• Reigen. Zehn Dialoge (dosl. Kolo-kolo-mlynské. Desať dialógov.), 1897. Rad jednoaktoviek.
• Paracelsus, 1899. Divadelná hra.
• Der grüne Kakadu (Zelený kakadu), 1899. Groteska.
• Leutnant Gustl (Poručík Gusto), 1901. Poviedka.
• Der einsame Weg (dosl. Osamelá cesta), 1904. Divadelná hra.
• Der Weg ins Freie (Cesta k slobode), 1908. Román.
• Komtesse Mizzi oder Der Familientag (dosl. Kontesa Mizzi alebo Rodinný deň), 1909. Divadelná hra.
• Der junge Medardus (Mladý Medardus), 1910.
• Das weite Land (dosl. Široká/Ďaleká krajina), 1911. Tragikomédia.
• Professor Bernhardi (Profesor Bernhardi), 1912. Divadelná hra.
• Casanovas Heimfahrt (Casanovova cesta domov), 1918. Novela.
• Komödie der Verführung (dosl. Komédia zvádzania), 1924. Divadelná hra.
• Fräulein Else (Slečna Elsa), 1924. Poviedka.
• Traumnovelle (Snová novela), 1926. Novela.
• Spiel im Morgengrauen (dosl. Hra v rannom brieždení), 1927. Poviedka.
• Therese. Chronik eines Frauenlebens (dosl. Tereza. Kronika života ženy.), 1928. Román.
• Flucht in die Finsternis (dosl. Útek do temnoty), 1931. Poviedka.
• Jugend in Wien (dosl. Mladosť vo Viedni), 1968. Autobiografia.

Vydaný bol aj Schnitzlerov denník a jeho bohatá korešpondencia.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Arthur Schnitzler
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Arthur Schnitzler