Archaeoraptor

Podľa správy uverejnenej v časopise National Geographic začal príbeh tzv. Archaeoraptora v júli 1997 v Xiasanjiazi v provincii Liao-ning v severovýchodnej Číne počas rutinnej práce miestnych farmárov v bridlicovej šachte. Fosílie, ktoré tu našli, predali priekupníkom za pár dolárov. Hoci išlo o nezákonný obchod, v tej dobe tu bol bežný. Jeden z farmárov tu našiel vzácnu skamenelinu ozubeného vtáka aj odtlačky peria. Počas vyzdvihovania sa fosília rozbila na kusy. Najbližšie, v rovnakej šachte, našiel ďalšie časti, vrátane opereného chvostu a nôh. Tieto kúsky potom stmelil dohromady tak, ako sa domnieval, že k sebe patrili. Dôvodom malo byť, že fosília tak bude vyzerať kompletnejšie a podarí sa ich predať drahšie. V júni 1998 ju kúpil neznámy priekupník a prepašoval ju do Spojených štátov, pretože zákonnou cestou nemôžu žiadne paleontologické nálezy čínske územie opustiť. Podľa zistení Lewisa Simmonsa bolo vtedy bežnou praxou, že pašerák si v nejakej vedeckej inštitúcii obstaral potvrdenie, že daná fosília je predmetom výmenného programu, a s týmto certifikátom bola prevezená cez hranice. Z dôvodu zvýšenia ceny sa rôzne skamenelé časti tiež bežne skladali a zlepovali do väčších celkov.

Už na jeseň toho istého roku sa na každoročnom stretnutí Spoločnosti pre paleontológiu stavovcov (Society of Vertrebate Paleontology) konanom v Utahu v Spojených štátoch objavili nepotvrdené správy o pozoruhodnej fosílii primitívneho vtáka, ktorá sa nachádza v súkromných rukách a ktorú neznámy priekupník predstavil na výstave drahokamov v meste Tucson v Arizone. Vo februári 1999 skamenelinu zakúpilo Múzeum dinosaurov (The Dinosaur Museum) v Blanding v Utahu. Múzeum vedie Stephen A. Czerkas, umelec a nadšenec zaoberajúci sa dinosaurami, ktorý však nemá univerzitné vzdelanie, a jeho žena Sylvia. Stephen Czerkas presvedčil mecenáša múzea, aby na nákup poskytli 80 000 dolárov, čím sa malo zabrániť tomu, aby fosília zmizla v nejakej neverejnej súkromnej zbierke, a umožniť tak jej ďalšie vedecké skúmanie.

Manželia Czerkasovci kontaktovali paleontológa Phila Currieho, ktorý sa spojil so spoločnosťou National Geographic. Currie súhlasil, že skamenelinu preskúma, ale iba za podmienky, že potom bude vrátená do Číny. Článok o fosílii mal byť najprv publikovaný v odborne recenzovanom vedeckom časopise Nature a okamžite potom mala nasledovať tlačová konferencia spoločnosti a vydanie v časopise National Geographic.

Czerkasovci pôvodne zamýšľali, že sa fosília stane najvzácnejším exponátom ich múzea a plánovali, že ju budú vystavovať po dobu piatich rokov. Redaktor Sloan však na jar roku 1999 odletel do Utahu, aby Stephena Czerkasa presvedčil, že fosíliu sa musí okamžite po publikácii vrátiť do Číny, inak o nej nebude písať a Currie ju nebude skúmať. Czerkas nakoniec súhlasil. Currie sa potom spojil s Inštitútom paleontológie stavovcov a paleoantropológie (Institute of Vertebrate Paleontology and Paleoanthropology) v Pekingu a National Geographic pozval do Utahu jedného z čínskych expertov, Sü Singa, aby sa pripojil k výskumnému tímu.

Počas prvej prehliadky skameneliny 6. marca 1999 Currie zistil, že ľavé a pravé chodidlo sú zrkadlovo prakticky identické, takže ide o zloženiny z odtlačku a protiodtlačku. Tiež si všimol, že medzi chvostom a zvyškom tela nie je žiadne spojenie. V júli 1999 Currie a Czerkasovci fosíliu priniesli do High-Resolution X-ray CT Facility na Texaskej univerzite v Austine, aby ju nechali preskúmať pomocou počítačovej tomografie. Timothy Rowe, ktorý skamenelinu skenoval, informoval 2. augusta manželov Czerkasovcov, že nemožno vylúčiť možnosť, že sa stali obeťou podvodu. Počas následnej diskusie Czerkasovci vyvíjali na Rowa a Currieho nátlak, aby si svoje výhrady nechali pre seba.

Na začiatku septembra poslal Currie do Múzea dinosaurov (The Dinosaur Musem) v Blanding svojho preparátora Kevina Aulenbacka, aby fosíliu pripravil k ďalšiemu skúmaniu. Aulenback dospel k záveru, že fosília je poskladaná najmenej z troch a možno až z piatich odlišných exemplárov, čo však manželia Czerkasovci hnevlivo popreli. Aulenbeck o tom podal správu Curriemu, ktorý však o problémoch redaktorov časopisu National Geographic neinformoval.

13. augusta 1999 tím poslal do londýnskej redakcie časopisu Nature rukopis článku s názvom A New Toothed Bird With a Dromaeosaur-like Tail (slovensky: Nový ozubený vták s dromaeosaurím chvostom), pod ktorým boli podpísaní Czerkas, Currie, Rowe a Sü. Autori sa v práci na niekoľkých miestach zmienili, že jedna noha a chvost sú zrejme protiodtlačky hlavných odtlačkov, a vyplývalo to aj z priloženého obrázku.

Časopis Nature však 20. augusta zverejnenie práce zamietol. Manželom Czerkasovcom bolo naznačené, že dôvodom bolo odmietnutie redaktorov National Geographic odložiť publikáciu v ich časopise, takže bolo príliš málo času na odbornú recenziu. Autori potom článok poslali do časopisu Science, ktorý ho postúpil ďalej na recenziu. Recenzenti však časopis informovali, že exemplár bol prepašovaný z Číny a stal sa predmetom nelegálneho obchodu a že fosília bola v Číne upravená tak, aby bola zvýšená jej trhová hodnota. Science následne prácu odmietol zverejniť. Podľa Sloana Czerkasova National Geographic o podrobnostiach týchto dvoch odmietnutí neinformoval. V tej dobe už bolo novembrové číslo National Geographic v príprave na tlač bez toho, aby došlo k publikácii objavu tzv. Archaeoraptora v nejakom odborne recenzovanom časopise. National Geographic sa rozhodol pokračovať a informácie zverejnil aj bez odbornej recenzie. 15. októbra 1999 bola fosília predstavená verejnosti na tlačovej konferencii a v novembri vyšiel v National Geographic článok, v ktorom ju Christopher Sloan popisoval ako chýbajúci článok, ktorý pomohol objasniť spojenie medzi dinosaurami a vtákmi. Pôvodná fosília bola vystavená v priestoroch spoločnosti National Geographic vo Washingtone, kde čakala na svoj návrat do Číny. Vo svojom článku Sloan použil názov „Archaeoraptor liaoningensis“ s tým, že zatiaľ nejde o pomenovanie definitívne (pretože inak sa za platné vedecké meno považuje to, ktoré bolo ako prvé publikované), pretože predpokladal, že Czerkas[7] skôr či neskôr bude schopný publikovať opis nového druhu v recenzovanom časopise.

Potom, čo článok vyšiel, Storrs L. Olson, ornitológ z Národného prírodovedného múzea vo Washingtone zverejnil otvorený list, v ktorom poukázal na fakt, že dotyčný exemplár bol z Číny ilegálne vyvezený, a súčasne protestoval proti „prevládajúcej dogme, že vtáky sa vyvinuli z dinosaurov“.

V októbri roku 1999 Currie informoval paleontológa Sü Singa o zistených problémoch s exemplárom a tento si potom všimol, že chvost tohto údajného Archaeoraptora sa silne podobá v tej dobe ešte nepomenovanému druhu z kladu Maniraptora, ktorého práve študoval (neskôr nazvaného Microraptor zhaoianus). Vrátil sa teda do Číny, aby navštívil miesto nálezu a kontaktoval miestnych obchodníkov s fosíliami. Nakoniec našiel pomerne kompletnú skamenelinu malého dinosaura rodu Dromaeosaurus, ktorého chvost zodpovedal chvostu údajného Archaeoraptora tak presne, že muselo ísť o protiodtlačok. Obe skameneliny mali dokonca dve rovnaké žlté oxidové škvrny. 20. decembra 1999 odoslal autorom a Sloanovi správu, v ktorej im oznámil, že fosília je podvrh.[8]

3. februára 2000 vydala spoločnosť National Geographic tlačovú správu, v ktorej oznamovala, že fosília údajného Archaeoraptora by mohla byť zmesou viacerých exemplárov a že začalo interné vyšetrovanie. V marcovom čísle časopisu bol v sekcii Fórum uverejnený list Sü Singa. O mesiac neskôr, 4. apríla 2000, Stephen Czerkas priznal skupine paleontológov vo Washingtone, že sa on i jeho žena dopustili veľkej chyby. Currie, Allen aj Sloan vyjadrili nad všetkým svoje poľutovanie. Rowe vyjadril pocit zadosťučinenia s tým, že škandál preukázal, že snímky počítačovej tomografie interpretoval správne. Roku 2001 potom svoje zistenia publikoval v časopise Nature. V článku dospel k záveru, že mimo hornej časti boli ku skompletizovaniu skameneliny použité pozostatky niekoľkých exemplárov: z jedného bola použitá stehenná kosť, z druhého holenná kosť, z tretieho obe chodidlá a aspoň z jedného ďalšieho chvost, ktorý pozostával z piatich samostatných častí.[9][10]

V júni 2000 bola fosília vrátená do Číny.[11] V októbri toho roku potom časopis National Geographic zverejnil výsledky vyšetrovania.

Archaeoraptor nebol jediný prípad, ktorým manželia Czerkasovci vniesli zmätok do taxonómie dinosaurov. Roku 2002 vydali prvý zväzok nového periodika nazvaný Feathered Dinosaurs and the Origin of Flight (slovensky: Operené dinosaury a pôvod letu). V tomto vydaní potom popísali a pomenovali šesť nových druhov,[12] z ktorých päť sa u ich kolegov stalo predmetom pochybností.

Stephen Czerkas a Sü Sing sa tu okrem iného vrátili i k fosílií tzv. Archaeoraptora a opísali znovu jej hornú časť, ktorú tentoraz priradili novému druhu primitívneho vtáka a nazvali ho Archaeovolans. Čínsky paleontológ Zhou však preukázal, že patrila už skôr opísanému vtákovi rodu Yanornis. Rovnaká fosília bola teda postupne pomenovaná na rôznych miestach tromi rôznymi názvami: „Archaeoraptor“, Archaeovolans a Yanornis.

V tomto vydaní Dinosaur Museum Journal Stephen Czerkas tiež zverejnil svoj kontroverzný názor, že dinosaury z kladu Maniraptora boli druhotne nelietavé, to jest, že išlo o druhy, ktorých predkovia už lietali a potom túto schopnosť stratili. Vo svojich výkladoch tiež kritizoval niektorých známych paleontológov. V texte zaoberajúcim sa rodom Cryptovolans obvinil paleontológa Marka Norella z chybnej interpretácie fosílie označenej ako BPM 1 3-13, podľa ktorej mal mať na nohách dlhá pera.[13] Neskôr sa však ukázalo, že pravdu mal zrejme Norell, a Czerkas vo svojich maliarskych rekonštrukciách sprevádzajúcich výstavu sám táto pera na nohy príslušníkom rodu Cryptovolans umiestnil.[14] Navyše paleornitológ Alan Feduccia zverejnil štúdiu, podľa ktorej v skutočnosti ide o dinosaura rodu Microraptor, ktorý bol opísaný už skôr, okrem iného aj vďaka chvosta zo zloženej fosílie údajného Archaeoraptora.

Aj ďalšie dva taxóny, ktoré Czerkas a jeho spolupracovníci v publikácii pomenovali, boli neskôr inými autormi brané ako mladšie synonymá pre už skôr pomenované druhy. Jedným z nich je Scansoriopteryx, ktorý sa zdá byť totožný s rodom Epidendrosaurus.[15][16] V opise ďalšieho nového rodu Omnivoropteryx Czerkas poznamenal, že je podobný rodu Sapeornis. Neskoršie nálezy, ktoré zahŕňali aj jeho lebku, však ukázali, že tieto dva rody sú pravdepodobne tiež synonymum.[17]

Iný taxón, ktorý pomenoval ako Utahdactylus, Czerkas zaradil medzi pterosaurov. Paleontológ S. Christopher Bennett ho podrobil ďalšiemu skúmaniu a našiel niekoľko chýb v opise kostí a nezrovnalosti medzi Czerkasovými nákresmi a ich skutočným vzhľadom. Podľa Benneta patril nájdený exemplár bližšie neurčenému diapsidnému dinosaurovi a kritizoval pôvodných autorov za to, že zverejnili meno nejakého druhu, bez toho aby na nálezu bolo možné nájsť nejaké znaky, ktoré by ho umožňovali zaradiť presnejšie ako len na úrovni triedy. Názov Utahdactylus označil za tzv. nomen dubium.[18]

Ako sa neskôr ukázalo, tzv. Archaeoraptor nebol jediná fosília v majetku manželov Czerkasovcov, u ktorej vzniklo podozrenie, že bola získaná prostredníctvom nelegálneho obchodu, a podnietila aj diskusiu o etických otázkach spojených so štúdiom fosílií zo súkromných zbierok. Roku 2001 Czerkasovci zostavili putovnú výstavu nazvanú Feathered Dinosaurs and the Origin of Flight (slovensky: Operené dinosaury a pôvod letu), ktorá obsahovala 34 iných fosílií. Roku 2004 zakúpilo od Múzea dinosaurov (The Dinosaur Museum) v Blanding právo exponáty vystaviť Prírodovedné múzeum v San Diegu, ale po otvorení výstavy sa ozval čínsky paleontológ Ji Qiang, ktorý reportérom z časopisu Nature povedal, že viac ako desať vystavených skamenelín opustilo Čínu nelegálnym spôsobom.

Následne Czerkasovci a Ji Qiang uzavreli dohodu, že tri najcennejšie exponáty budú formálne zaradené do zbierok Čínskej akadémie geologických vied, hoci fakticky zostanú v majetku manželov Czerkasovcov. Stephen Czerkas súčasne poprel tvrdenie, že fosílie boli získané nelegálne. Sylvia Czerkasová povedala časopisu Nature, že s úradníkmi z čínskej provincie Liao-ning uzavreli roku 2001 dohodu o ich zapožičanie a že roku 2007 budú vrátené späť. V marci 2009 však boli stále k videniu na výstave vo Fresno Metropolitan Museum of Art and Science v Kalifornii. Podľa časopisu Nature Czerkasovci odmietli sprostredkovať jeho reportérom interview s uvedenými úradníkmi z provincie Liao-ning.[19]

Mnoho vedcov považuje prácu s fosíliami, ktoré mohli byť predmetom nelegálneho obchodu, za neetickú a mnohé z nich odmieta pracovať s akýmikoľvek exponátmi zo súkromných zbierok. V súkromných rukách totiž nemusí byť vedcom umožnený bezproblémový prístup k týmto exponátom a niektorí paleontológovia sa tiež obávajú, že súkromní zberatelia môžu fosílie poškodzovať alebo dokonca sfalšovať, a zahmliť tak ich pôvod a vek. Ilegálni priekupníci tiež v niektorých krajinách podporujú vládnu korupciu. Objavuje sa však aj názor, že keby vedci ustúpili z týchto etických zásad a publikovali aj práce založené na významných nálezoch nachádzajúcich sa v súkromných rukách, povzbudili by tak rad súkromných zberateľov, aby svoje zbierky vedeckému bádaniu sprístupnili.[20]

Skamenelina malého dromeosaurida Microraptor zhaoianus, vystavená v Hong Kong Science Museum

V apríli roku 2000 publikoval Storrs Olson článok v periodiku Národného prírodovedného múzea vo Washingtone Backbone, v ktorom obhajoval svoje názory na vývoj vtákov a okrem iného tiež znovu podrobil skúmanie a novo opísaný druh „Archaeoraptor liaoningensis“, tentoraz len na základe chvosta pôvodného exemplára.[21] Pretože nechcel, aby sa poškvrnený názov „Archaeoraptor“ dostal do paleornitologickej literatúry, použil na opis tú časť pôvodnej zloženej kostry, o ktorej sa mu nezdalo pravdepodobné, že by mohla byť zaradená medzi vtákmi. Olson sa mylne domnieval, že pôvodný článok v časopise National Geographic už fosíliu pomenoval, a preto vo svojom článku nespomenul výslovne, že ide o nový názov, ako to požadujú medzinárodné pravidlá zoologickej nomenklatúry, aby meno bolo uznané za platné. O niekoľko mesiacov neskôr čínski paleontológovia Sü, Cou a Siao-lin zverejnili v časopise Nature ďalší nový opis tvora a dali mu meno Microraptor zhaoianus.[22]

Škandál okolo fosílie tzv. Archaeoraptora začali používať odporcovia evolučnej teórie ako argument proti evolúcii. Niektorí kreacionisti, ako napr. Kent Hovind, škandálu využili k pokusu spochybniť teóriu, že sa vtáky vyvinuli z dinosaurov.[23] Mnohí kreacionisti trvajú na tom, že neboli nájdené žiadne medzičlánky medzi vtákmi a dinosaurami, pričom poukazujú práve na Archaeoraptora ako na dôkaz nesprávneho počínania vedcov, ktorí sa podľa nich len snažia získať podporu pre evolučnú teóriu.[24][25] Archaeoraptor býva kreacionistami označovaný ako „piltdownský vták“, hoci na rozdiel od piltdownského človeka nebol úmyselnou mystifikáciou.[26] Navyše autenticita Archaeoraptora nie je pre hypotézu, že vtáky patria medzi teropódov, podstatná, pretože táto je dostatočne podporená inými nálezmi. Napríklad u Microraptora bola dokázaná existencia krídel a jasné stopy po perách, takže sa dá predpokladať, že bol schopný prinajmenšom kĺzavého letu.