Ara arakanga

Ara arakanga dosahuje priemernú veľkosť 86 – 91 cm, krídla sú v priemere 407 mm dlhé a chvost má priemernú dĺžku 507 mm. Priemerná hmotnosť tohto papagája je okolo jedného kilogramu. Pre svoje rozmery patrí tento vták k najväčším papagájom sveta.

Ara arakanga je jedným z najpestrofarebnejších papagájov. Jej celkovému zafarbeniu dominuje šarlátovo červená farba. Chvostové perá sú bledomodré. V chvostových perách môžeme vidieť kombinácie červenej a modrej farby. Veľké a stredné perá na krídlach sú žlté so zeleným koncom. Na krídlach sa nachádzajú modré, zelené a červené perá. Lícna oblasť tváre arakangy je biela bez pierok. Horná časť zobáku má rohovinové zafarbenie, spodná časť je šedočierna. Oko ary arakangy má žltú dúhovku.

Samica má oproti samcovi menší, širší a zahnutejší zobák. Mladé vtáky sú podobné dospelým s menšími rozdielmi v sfarbení pier v krídlach, majú svetlejšiu spodnú časť zobáku a tmavú očnú dúhovku.

V zajatí sa podarilo odchovať niekoľko krížencov papagájov ara (arou modrožltou, arou zelenokrídlou a arou vojenskou), ktoré môžu mať kombináciu farieb, zdedenú po svojich rodičoch.

V zajatí sú ary arakangy chované vo voliérach, v ktorých sa za dodržania určitých podmienok a s istou dávkou šťastia sa darí aj odchov potomstva týchto papagájov. Voliéry musia byť priestranné, ary pre svoj let potrebujú priestor, a musia byť vyrobené z pevného kovu. Drevené konštrukcie tento papagáj rýchlo likviduje. Aklimatizovaní jedinci sa relatívne dobre prispôsobia našim klimatickým podmienkam. Ary arakangy majú radi aj dážď, jednotlivo chované ary v domácnostiach obľubujú aj jemný postrek vodou z fľaše.

V zimných obdobiach by minimálna teplota vo voliére nemala klesnúť pod 5 – 10 °C. V niektorých zoologických záhradách ary bežne lietajú vonku aj v zime, majú však možnosť kedykoľvek vojsť do temperovanej miestnosti.

Voliérové vtáky sú plaché, temperamentné a na klietku, či stojan si nikdy nezvyknú. Austrálske druhy papagájov vyhľadávajú potravu väčšinou na zemi, preto sa im krmivo ukladá na dno voliéry. Väčšina juhoamerických druhov papagájov žije v pralesoch vo vysokých korunách stromov, na zem nesadá a preto im v zajatí, hlavne u importovaných vtákov, dávame krmivo a vodu na najvyšších miestach v blízkosti bidiel, na ktorých sa zdržiavajú. Časom znižovaním miesta kŕmenia sa dajú tieto vtáky naučiť na to, aby si potravu a vodu brali aj zo zeme. Tiež je dôležité si uvedomiť, že biotop, z ktorého ary pochádzajú sa vyznačuje vyššou vlhkosťou vzduchu. Pre dosiahnutie úspešného hniezdenia týchto vtákov je potrebné udržiavať vlhkosť vzduchu na úrovni 80 – 85%, ktorá je ročným priemerom na amazonskej nížine. V dobe ich hniezdenia je vlhkosť vzduchu v tropickom amazonskom pralese až 95%.

Na Slovensku ju chovajú zoologické záhrady v Bojniciach a Košiciach.

Pri individuálnom odchove domáceho miláčik si arakanga vyžaduje intenzívnu starostlivosť a snahu o to aby bol niečím zamestnaný. Papagáje ara arakanga sa radi hrajú, potrebujú pre svoju stimuláciu rôzne hlavne drevené hračky. Znudený papagáj prepadá depresiám a môže sa stať až extrémne agresívnym. V čase, keď tento papagáj zostáva doma sám, je dobré hlavne pre zachovanie dreveného vybavenia domácnosti, ho umiestniť do uzavretej klietky. Klietka pre aru arakangu by mala mať minimálne 1×1×1,5 m (šírka×dĺžka×výška).

Skrotenie arakangy, ktorá nie je krotká je veľmi ťažké až nemožné. Pokusy o priblíženie môžu byť nebezpečné, je známy prípad, keď ara arakanga svojim silným zobákom zabila aj psa. Skrotená ara je k svojmu pánovi nežná, na cudzích reaguje ostražito, v prípade prudkého pohybu rúk môže zaútočiť.

Ary arakangy kŕmime v zajatí potravou, ktorá by mala byť podobná potrave, ktorou sa živí vo svojom prirodzenom prostredí. Sú to hlavne rôzne druhy orechov, ovocia a semien. Arakangy dorbe znášajú aj varenú ryžu, mrkvu, rôzne zelené krmivo, pochúťkou pre ne býva aj tvrdý chlieb máčaný v sladenom mlieku.

Tak ako každý domáci miláčik si aj ara arakanga vyžaduje pravidelnú veterinárnu kontrolu.