Anton Revický

Narodil sa v Sátoraljaújhelyi. Od roku 1728 bol príslušníkom rehole jezuitov. Študoval na Trnavskej univerzite, kde získal doktorát z filozofie a teológie.

Učil na jezuitských školách, prednášal na univerzite v Trnave. Od roku 1759 bol v Pešti predstaveným rehoľného domu, riaditeľom gymnázia a po rozpustení jezuitskej rehole duchovným (od roku 1773). Na konci života bol generálnym vojenským vikárom v Budíne. Na trnavskej univerzite, kde okrem svetských a cirkevných dejín prednášal logiku, metafyziku, fyziku a matematiku, patril spolu s J. Ivančičom a Andrejom Jaslinským k tým, čo začali vyučovať filozofiu po novom, na základe výsledkov moderných prírodných vied. Vo fyzike patril medzi tzv. neskorých karteziánov. Napísal knihu Elementa philosophiae naturalis. Prvá časť -- Všeobecná fyzika (1757) mala 323 strán, druhá –- Špeciálna fyzika (1758) 228 strán. Podľa Revického je pre fyziku typické praktické a evidentné poznávanie príčin a súvislostí medzi javmi, racionálne chápanie a prirodzený výklad prírodných javov. Základom fyziky je experiment. Revického výklad pojmov je viac kvalitatívny, iba v nevyhnutných prípadoch používa vzorce a elementárnu matematiku. Ako teológ často uprednostňoval Bibliu a cirkevné dogmy, dokonca aj pred vlastnými poznatkami. Kopernikovu heliocentrickú sústavu pokladal za možnú hypotézu.

Zomrel 15. decembra 1781 v Budíne.

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
• MÉSZÁROS, István. Reviczky Antal. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2015-10-31]. Dostupné online. (maď.)