Ante Pavelić

Narodil sa v obci Bradina severne od mesta Konjic v dnešnej Bosne a Hercegovine, ktorá bola v tej dobe súčasťou Rakúsko-Uhorska. Neskôr sa s rodičmi presťahoval do Záhrebu, kde vyštudoval právo.

Medzi rokmi 1927-1929 bol poslancom Skupštiny ( Juhoslovanského parlamentu ) za stranu HSP - Hrvatska Stranka Prava ( Chorvátska Strana Práva ). Neskôr bol Pavelić bol zástancom samostatnosti Chorvátska. V 30. rokoch 20. storočia založil chorvátske fašistické teroristické hnutie Ustaše , ktoré sa usilovalo o vytvorenie tzv. "Veľkého Chorvátska" ktoré by fungovalo na rasových a náboženských zákonoch. V roku 1941 bol nemeckými a talianskymi orgánmi postavený do čela novovytvoreného Nezávislého štátu Chorvátsko. Po svojom zvolení viedol brutálnu rasovú a národnostnú politiku, ktorá viedla ku genocíde stoviek tisíc Srbov, Židov a Rómov ale aj politických oponentov a príslušníkov hnutí odporu.

Na konci vojny Pavelić utiekol za hranice. V skorých povojnových časoch sa skrýval pod falošnou identitou v Rakúsku , odkiaľ v roku 1946 odcestoval do Vatikánu , ktorý mu podal pomocnú ruku. Vatikán mu prisľúbil , že mu vybaví víza a falošné doklady na cestu za novým životom do Južnej Ameriky. V roku 1948 vycestoval z Janova na lodi do Argentíny, kde sa pokúšal vytvoriť ustašovskú exilovú vládu. V neprítomnosti ho súd v Juhoslávii odsúdil na trest smrti. Je mu pripisovaná zodpovednosť za smrť asi 300 000 až 500 000 ľudí. 10. apríla 1957 bol ťažko zranený pri atentáte. Po tom čo argentínska vláda rozhodla o jeho vydaní do Juhoslávie sa skrýval. Naposledy pod ochranou klérofašistického režimu v Španielsku. Zomrel 28. decembra 1959 v Madride.