Anna Jurkovičová

Anna Jurkovičová sa do rodiny učiteľa Samuela Jurkoviča a Kataríny Jurkovičovej. Manželia mali šesť detí, dospelosti sa dožili len dcéry Anna, Júlia a Emília.[3]

V roku 1831 sa rodina presťahovala na Záhorie do Sobotišta, kde jej otec prijal ponuku na miesto učiteľa. Práve tu nastali v Anninom živote zlomové okamihy. Pár mesiacov po presťahovaní jej zomrela mama Katarína. V tom čase mala Anna len osem rokov.

Otec zostal na výchovu detí sám a jeho vplyv viedol dcéry k emancipácii, k láske k národu a k umeniu. Sám totiž veril, že obyčajní ľudia, ktorí nevedia čítať ani písať, sa môžu vzdelávať napríklad divadlom. Preto aktívne podporoval ochotnícke spolky a tak šíril osvetu a vzdelanosť aj medzi tými najbiednejšími.[4]

Anna Jurkovičová nebola prvou ochotníckou herečkou, avšak svojim dielom výrazne prispela k rozvoju ženského divadelníctva na Slovensku a k emancipácii žien. Mala priateľské vzťahy so štúrovcami a intenzívnejšie sa stretávala s Jánom Franciscim. Francisci mal o istý Annu záujem, a venoval jej dokonca báseň Nezapomenuteľnej, ktorá sa nachádza v jeho zbierke Iskry zo zaviatej pahreby. Pre odpor štúrovcov k sobášu však uprednostnil národ. Anna sa nakoniec v roku 1845 vydala za druhého štúrovca Jozefa Miloslava Hurbana. Svadba sa nestretla s pochopením u všetkých, samotný Štúr, ktorý uprednostňoval boj za národ sa snažil Hurbana presvedčiť, aby sa neženil.[5] Sobáš sa konal 7. októbra 1845 v evanjelickom kostole v Sobotišti.[3]

Pár sa po svadbe usadil na fare v Hlbokom, kde sa manželia okrem rodinným záležitostiam venovali aj národnej otázke. Anna mala pochopenie pre manžela, ktorý mal rovnaké ciele ako ona. V roku 1847 sa jej a Hurbanovi narodil syn Svetozár, no už o rok sa pár musel odlúčiť pre revolučné udalosti. Anna spolu so synom odišli k jej otcovi do Sobotišťa. Po vyhlásení Žiadostí slovenského národa bol vydaný zatykač na Štúra, Hodžu a Hurbana a maďarská Garda obsadila faru v Hlbokom. Anna, ktorá sa do fary vrátila, musela strpieť nočné prepady a prehliadky. Po tom, čo od Hurbana obdržala list za ním v prezlečení odišla do českej Rusavy, kde istý čas pobudla u svojej sestry Júlie. Tam sa jej narodila dcéra Božena a odtiaľ odišla v decembri roku 1848 do Prahy, kde obnovila svoj kultúrny život.[5][3]

Na jar roku 1849 sa spolu s manželom dostala do Viedne, kde navštevovala operné predstavenia. Po skončení revolúcie sa rodina vrátila na faru v Hlbokom. Spolu s Hurbanom mali celkovo 9 detí (päť synov a štyri dcéry), no niektoré sa nedožili dospelosti. V roku 1888 Hurban zomrel a starobu prežila Anna u svojho syna Konštantína v Martine, kde navštevovala ochotnícke predstavenia. Anna zomrela 2. februára roku 1905 a pochovaná bola na Národnom cintoríne. Jej hrob nesie nápis: „verná dcéra slovenského národa“.[5][3]

Na jej počesť sa od roku 1998 v Novom Meste nad Váhom uskutočňuje Festival Aničky Jurkovičovej, celoslovenská prehliadka neprofesionálnych divadelných súborov s inscenáciami slovenskej a svetovej dramatickej tvorby mapujúcej postavenie a poslanie ženy v živote spoločnosti.[6]