Andrej Balogh
Andrej Balogh (iný zápis: Andor Balogh; maď. Balogh Andor; * 5. september 1846, Soľ, Rakúska monarchia, dnes Slovensko – † 13. máj 1887, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko, dnes Maďarsko) bol uhorský stenograf, advokát a súkromný učiteľ. Bol priekopníkom a propagátorom stenografie v Uhorsku, čím sa stal známym aj v zahraničných odborných kruhoch.[1]
| Andrej Balogh | |||
| Rod. meno | Balogh Andor | ||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 5. september 1846 Soľ, Rakúska monarchia (dnes Slovensko) | ||
| Úmrtie | 13. máj 1887 (40 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko (dnes Maďarsko) | ||
| Profesia | stenograf, advokát, súkromný učiteľ | ||
| Rodičia | Andrej Balogh | ||
| |||
Život
Narodil sa 5. septembra 1846 v Soli v rodine tunajšieho evanjelického farára Andreja Balogha[2] (maď. Balogh András). Študoval na Evanjelickom gymnáziu v Rožňave a následne na Evanjelickom kolégiu v Prešove, kde po ukončení gymnaziálneho štúdia pokračoval v štúdiu práva. V tomto období sa naučil stenografiu a ešte počas štúdia v Prešove viedol kurz stenografie pre poslucháčov práva.[1]
16. septembra 1866 sa zamestnal ako advokátsky koncipient v advokátskej kancelárii Júliusa Ghyczyho (maď. Ghyczy Gyula) v Pešti. V roku 1867 pracoval s poslancom Uhorského snemu Júliusom Kautzom[1] a 25. septembra 1867 bol prijatý za právneho praktikanta ku Kráľovskej súdnej tabuli. V tomto roku bol tiež zapisovateľom na súde.[2] 28. septembra 1868 ukončil štúdium práva na univerzite a získal advokátsky diplom. V decembri 1868 ho prijali za stenografa do Uhorského snemu.
Venoval sa výučbe stenografie ako profesor na budapeštianskej vyššej reálke a univerzite (12. september 1877 – 30. jún 1878). Vydal učebnicu stenografie, niekoľko učebných textov a propagačných brožúr.[2] Založil stenografickú spoločnosť Gabelsberger-egyesület (v doslovnom preklade z maď. „Gabelsbergerov spolok“) a 10. januára 1872 odborný časopis Gabelsberger Gyorsiró („Gabelsbergerov stenograf“). Publikoval aj v časopisoch Belond Miska („Blázon Miško“), Fővárosi Lapokba („Listy hlavného mesta“) a Ország Világ („Krajina a svet“). V roku 1875 vydal knižné publikácie A magyar gyorsírás rendszere („Systém uhorskej stenografie“) a Válaszom Markovics Ivánnak („Moja odpoveď Ivanovi Markovičovi“).[1]
Výberová personálna bibliografia
- A magyar gyorsírás rendeszere [Systém uhorskej stenografie]. Budapest 1875.
- Váloszam Markovits Ivánnak [Moja odpoveď Ivanovi Markovičovi]. Budapest 1875.
Referencie
- Kónya 1997, s. 161
- SBS, s .128
Použitá literatúra
- Balogh Andor. In Szinnyei József (ed.). Magyar írók élete és munkái. I. (Aachs–Bzenszki). Budapest : Hornyánszky, 1891, o. 452-453.
- „Balogh, Andrej“, Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990), I. zväzok. A – D, Martin: Matica slovenská, 1986, str. 128
- KAPCZY, Zoltán. A Gyorsírás Fejlődésének és Irod.[almi] Vázlata. Győr, 1876, o. 20.
- KÓNYA, Peter. Andor Balogh. In Kónya, Peter – Michnovič, Imrich (eds.). Dejiny obce Soľ. Prešov : L.I.M., 1997. ISBN 8096777815, s. 161.