Ali paša z Janiny

Ali paša z Janiny[2] (iné mená: Ali paša Tepelenský[2], Ali paša Tepedelenli[2], Ali paša Janinský[3], prezývaný aj janinský lev[1][4][5], albán. Ali Pashë Tepelenjoti, tur. Tepedelenli Ali Paşa; * 1741 alebo 1744, Tepelenë – † 5. február 1822, Janina) bol albánsky šľachtic, vojenský veliteľ a dobrodruh, spočiatku polo-autonómny správca, neskôr relatívne samostatný vládca Janinského pašalíku, ktorý odtrhol od Osmanskej ríše. Udržiaval čulé vzťahy s európskymi krajinami, najmä s Francúzskom. V roku 1822 bol popravený po dobytí Janiny Osmanmi.[2] Postava Ali pašu sa spomína vo viacerých dielach, mimo iné napr. v knihe Gróf Monte Cristo od Alexandra Dumasa, či Posledné dni janičiarov od Móra Jókaia.

Ali paša z Janiny
janinský paša
Panovanie
Panovanie1788 – 1822
Biografické údaje
Narodenie1741/1744
Tepelenë
Úmrtie5. február 1822
Janina
Pochovaniemauzóleum pri Fethiye Camii, Janina
Vierovyznaniesunnitský islam, bektašija[1]
Rodina
Potomstvo
Veli paša, Muchtar paša, Salih paša a ďalší
Otecbej Veli
MatkaChamko (aj Hanko)
Odkazy
Ali paša z Janiny
(multimediálne súbory na commons)
 Historický portál
 Biografický portál

Životopis
Pamätník Ali pašu v meste Tepelenë
Hrobka Ali pašu

Ali sa narodil do rodiny schudobnelého tepelenského beja Veliho, jeho matkou bola Chamko. Jeho rodina mala pôvod v rode mawlawíjských dervišov z Kütahyje.[6] Keď mal Ali 14 rokov, jeho otec zomrel a jeho matka zoskupila zbojnícku skupinu na ktorej čelo sa postavil Ali. V ranom období svojho života slúžil pod negropontským pašom a následne u delvinského pašu, ktorého dcéru si v roku 1768 vzal sa ženu. V roku 1774 sa stal delvinským mutasarrıfom.[6] Do vysokej politiky ho vyniesla služba poručíka u rumélijského pašu. Ali zbohatol a jeho meno sa stalo známym v samotnom hlavnom meste ríše. Prvým významným úradom ktorý dosiahol bol úrad pašu v Trikale, ktorý získal za službu v rakúsko-tureckej vojne. Jeho moc pustupne silnela, úspešne využil slabosť osmanskej centrálnej moci a rivalitu miestnych vládcov a v roku 1788 intrigami a vraždami dosiahol aj postavenie janinského pašu.[5]

Mocenskou podporou mu bola aktivita jeho detí. Syn Veli sa ujal vlády v Trikale a neskôr aj v Morei a jeho syn Muchtar sa stal pašom v Lepante. Postupne svoju moc rozšíril na územie väčšiny Albánska, Macedónska a Peloponézu. V roku 1802 mu bola do správy zverená Rumélia.[6] Opozíciu mu robili iba grécki kresťanskí Sulioti, ktorých si podriadil až v roku 1803. Spočiatku Ali vystupoval ako verný spojenec Osmanov a Vysokej porte pomohol poraziť niekoľkých vzbúrených vazalov, ako i francúzske vojská. Nakoniec však sám začal vládnuť ako nezávislý panovník. Aliho moc bola natoľko veľká, že ho ako nezávislého vládcu uznalo Francúzsko, Veľká Británia, rokovania viedol aj s Ruskou ríšou.[2][5]

Zastavil krvavé konflikty medzi Albáncami a zaviedol poriadok. Z Janiny vytvoril centrum gréckej kultúry, na svojom dvore sám v listinách používal gréčtinu a zakladal grécke školy.[5] Na jeho dvore sídlilo veľké množstvo umelcov a na svojej ceste ho navštívil aj lord Byron, ktorý pašu vykreslil ako veľkého tyrana.[1] Na svojom panstve Ali paša zhromaždil veľké množstvo bohatstva a patrilo mu značné množstvo statkov. Kým na počiatku svojej kariéry sám vystupoval ako bandita, v neskoršom období prísne trestal akékoľvek podobné vystúpenia proti nemu. V krajine zavládol po dlhom čase poriadok a zvýšila sa autorita miestnych úradov. Nastala tiež nová ekonomická prosperita, nechal stavať mosty a vysúšať bažiny. Za pomoci bohatstva si vydržiaval obrovskú armádu.[7]

Ali paša na Janinskom jazere, maľba od Louisa Dupré

Osmanský sultán Mahmud II. nespokojný s decentralizáciou krajiny sa rozhodol situáciu riešiť a proti Alimu zakročiť. V roku 1819 vydal príkaz na pašovu likvidáciu.[2][5] Ali sa pokúsil zachrániť svojimi overenými praktikami, no tentokrát ho nezachránili ani vraždy a vydieranie. Nakoniec ho opustili aj vlastné deti a na stranu sultána sa postavil aj albánsky paša Mustafa Bušatli. Ali paša postupne prišiel o väčšinu svojich území, a hoci v roku 1821 proti Osmanom povstalo Grécko, ani táto skutočnosť nezabránila osmanským vojskám na čele s Churšid pašom obľahnúť Janinu. V roku 1822 Churšíd paša Ali pašovi sľúbil milosť doloženú falošným sultánskym fermanom a po tom, čo sa paša vzdal a odišiel do Kláštora svätého Panteleimona bol popravený. Aliho hlava bola poslaná do Konštantínopola, kde bola verejne vystavená.[7]

Referencie
  1. ALI PASHA TEPELENA (1744–5 December 1822). In: ELSIE, Robert. Historical Dictionary of Albania. 2. vyd. Zväzok 75. Lanham, Toronto, Plymouth, UK : Scarecrow Press, 2010. (Historical Dictionaries of Europe.) ISBN 978-0810861886, 0810861887. S. 8 – 9, 40.
  2. Ali paša z Janiny. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-04-11]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  3. ŠŤOVÍČEK, Michal. Francie proti Evropě: Války revoluční Francie 1792–1802. [s.l.] : Epocha, 2017. Dostupné online. ISBN 978-80-7557-346-9. (po česky)
  4. ŠEDIVÝ, Miroslav. Krvavá odyssea: Řecký boj za nezávislost 1821-1832. [s.l.] : Albatros Media a.s., 2011-01-01. Dostupné online. ISBN 978-80-7425-087-3. (po česky)
  5. Ali Paşa Tepelenë In: Encyclopædia Britannica [online]. [Cit. 2020-05-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ALI PASHA TEPEDELENLI In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. H. A. R. Gibb, J. H. Kramers, É. Lévi-Provençal, J. Schaft. 2. vyd. Zväzok 1. New York : Leiden, 1986. 1359 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 398 – 399. (po anglicky)
  7. RYCHLÍK, Jan a kol. Mezi Vídní a Cařihradem: Utváření balkánských národů. [s.l.] : Albatros Media a.s., 2009. Dostupné online. ISBN 978-80-7429-094-7. (po česky)

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.