Alexej Konstantinovič Jagudin

Alexej začal korčuľovať keď mal 4 roky. Jeho matka Zoja sa vtedy rozhodla, že jej syn sa v budúcnosti bude musieť venovať nejakému športu, pretože býval často chorý, tak im lekárka odporučila, aby športom posilňoval svoj organizmus. Zoja nemala vyhliadnutý, alebo obľúbený žiadny šport, ale všimla si plagáty na stĺpoch, že krasokorčuliarska škôlka prijíma nové deti k výuke. Tak tam Alexeja zapísala s tým, že po roku alebo dvoch, keď bude Alexej zdravý, môže prestúpiť na akýkoľvek šport, ktorý sa mu bude páčiť. Ale Alexei sa rozhodol pri krasokorčuľovaní zostať a rozhodol sa správne. Pokiaľ by nebol krasokorčuliarom tak by podľa svojich vlastných slov bol najskôr šoférom autobusu, ale túžil byť aj pretekárom Formuly 1.

Jagudin začal medzinárodne súťažiť v roku 1994 a už v roku 1996 sa stal juniorským majstrom sveta. Jagudina od dvanástich do osemnástich rokov trénoval tréner Alexei Mishin. Postupne sa mu Mischin venoval menej (začal sa viac venovať J. Pľuščenkovi, ktorý bol veľkým rivalom Jagudina). Preto sa Jagudin rozhodol zmeniť trénera a v roku 1999 sa presťahoval do USA, kde začal trénovať s legendárnou trénerkou Tatianou Tarasovovou (uvedená do Siene Slávy v roku 2008), s ktorou trénoval až do skončenia jeho kariéry u amatérov v roku 2003.

Jagudin vyhral svoj prvý veľký titul v roku 1998 na ME v krasokorčuľovaní v Miláne, keď vyhral nad svojimi krajanmi – Jevgenijom Pluščenkom na druhom a Alexandrom Abtom na treťom mieste. O mesiac neskôr v roku 1998 na ZOH v Nagane v Japonsku sa umiestnil na piatom mieste a následne vyhral v roku 1998 aj Majstrovstvá sveta, ktoré sa uskutočnili v Minneapolise.

Jagudin pokračoval vo svojich úspechoch aj v nasledujúcej sezóne 1998 – 1999. Vyhral finále Grand Prix, hoci nezískal titul na Majstrovstvách Ruska, ktorý získal Pľuščenko. Ale o mesiac neskôr na Majstrovstvách Európy v Prahe 1999 vyhral, keď porazil Pľuščenka a úradujúceho olympijského šampióna Alexeja Urmanova. Jagudin znovu získal aj titul majstra sveta na Majstrovstvách sveta v Helsinkách 1999, druhýkrát v kariére.

Jagudin musel bojovať aj v sezóne 1999 – 2000, keď prehral s Pľuščenkom na Majstrovstvách Ruska a Majstrovstvách Európy vo Viedni 2000 a skončil na druhom mieste. Ale, vrátil sa späť na prvé miesto, keď vyhral Majstrovstvá sveta v roku 2000, ktoré sa uskutočnili v Nice.

V nasledujúcej sezóne 2000 – 2001 sa mu veľmi nedarilo, keď prehral (neskončil na prvom mieste) na každej súťaži, na ktorej súťažil s Pľuščenkom. Na Majstrovstvách Európy v Bratislave 2001, ako aj na Majstrovstvách sveta vo Vancouvri skončil Jagudin na druhom mieste za jeho veľkým rivalom Pľuščenkom.

Ale v sezóne 2001 – 2002, v olympijskom roku, Jagudin vyhral každú súťaž, na ktorej sa zúčastnil. Na Majstrovstvách Európy v Lausanne 2002 získal Jagudin už svoj tretí titul európskeho šampióna. Na Zimných Olympijských hrách v Salt Lake City 2002, Jagudin vyhral zlatú medailu, keď porazil svojho najväčšieho konkurenta Pľuščenka. Jagudin odkorčuľoval bezchybný krátky program a následne aj voľný program. Jagudin dostal najvyššie známky vo voľnom programe v histórii Olympiády v starom spôsobe bodovania, keď získal štyrikrát známku 6.0 (maximálna známka v bodovaní) za umelecký dojem. Žiadny iný krasokorčuliar nikdy nezískal viac ako jednu známku 6.0 v histórii Olympijských hier. Zároveň bol aj prvým mužským krasokorčuliarom za 50 rokov, ktorý získal prvé miesto od všetkých rozhodcov v súťaži. Na Majstrovstvách sveta v roku 2002 v Nagane, Japonsku Jagudin získal svoj štvrtý titul majstra sveta. Jagudin sa stal prvým krasokorčuliarom, ktorý získal spolu sedem známok 6.0 za umelecký dojem (5 známok 6.0 za krátky program a 2 známky 6.0 za voľný program) a jednu známku 6.0 za techniku/technickú úroveň (krátky program).

Zdravotné problémy (problémy s bedrovým kĺbom) nedovolili Jagudinovi súťažiť v roku 2003. Preto sa Jagudin rozhodol odísť z amatérskeho ľadu k profesionálom, keď vystupoval v Stars on Ice a Ice Symphony v Rusku.

Jagudin v júli 2007 podstúpil operáciu kvôli pretrvávajúcim problémom s bedrovým kĺbom, počas ktorej mu voperovali titánový bedrový implantát. V auguste 2007 Jagudin oznámil svoje plány vrátiť sa na amatérsky súťažný ľad po piatich rokoch strávených medzi profesionálmi. Závisiac od jeho uzdravenia, Alexei Morozov and Tatiana Tarasova súhlasili s jeho trénovaním po jeho návrate. Počas tlačovej konferencie k uvedeniu do predaja jeho novej knihy Naprelom v Rusku, Jagudin s ľútosťou oznámil, že návrat na amatérsky ľad je pre neho nemožný:

"Nebudem sa pretvarovať. Veľmi som sa chcel vrátiť. I operácia na bedrovej sústave sa uskutočnila práve s cieľom vrátiť sa k amatérom. Bol to veľmi vážny krok, pretože sústavu mi teraz budú musieť tak za 20 rokov celú znova vymeniť. Prosili ma, aby som rozhodnutie k operácii odkladal tak dlho, ako len to bude možné. Ale rozhodol som sa k tomu práve teraz. Mal som už pripravenú hudbu, začal som pomaly sám trénovať vo chvíľach na ľade cez tréning na Lednikovij Period, pretože tam nepotrebujem robiť žiadne zložité elementy. Veril som, že návrat skôr alebo neskôr bude možný. Žil som tým každý deň. Ale ako je vidieť, nie je mi to súdené. Spočiatku išla regenerácia veľmi dobre, ale potom sa organizmus začal lámať. Nie operovaný kĺb. To "želiezko" sa už nijako neprotiví mojim prianiam. Ale celý zvyšok tela. Začali sa neustále návštevy k lekárom, ktoré ma viac a viac rozrušovali. Potom 3 týždne naspäť ma doslova odniesli z ľadu, nemohol som ani dokončiť svoje vystúpenie. Neostáva mi nič, než so smútkom povedať, že návrat na amatérsky ľad je pre mňa už skutočne nemožný." ^{[chýba zdroj]}

Alexej Jagudin rovnako zamietol možnosť, že by sa venoval tréningu iných. "Na túto prácu sa necítim. Je to obrovská zodpovednosť. Musíš pri tejto práci venovať 24 hodín denne svojim žiakom, aby boli k niečomu. A ja toho nie som schopný. A ani by som to nechcel."

Alexej Jagudin vyrastal ako jedináčik len so svojou mamou a starou mamou. Jeho rodičia sa rozviedli, keď bol ešte malý a jeho otec sa odsťahoval do Nemecka.

V roku 1999, po odchode od trénera Mishina, sa Jagudin presťahoval do USA, aby mohol trénovať s Tatianou Tarasovou.

Po dlhotrvajúcich bolestiach podstúpil Jagudin v roku 2003, po turné Stars on Ice, operáciu bedrového kĺbu.

V roku 2005 vydal Jagudin v Japonsku svoju autobiografiu pod názvom "Alexei Yagudin: Overcome". Na konci roku 2007 bola táto autobiografia vydaná v Rusku s názvom „НаPRолом“ s pridanými extra kapitolami a fotkami doplňujúcimi krasokorčuliarov súčasný život.

V roku 2005 sa Jagudin takmer po siedmich rokoch strávených v Spojených štátoch amerických vrátil späť do Ruska a usadil sa najskôr vo svojom rodisku v Petrohrade a neskôr v Moskve. Od svojho návratu účinkoval vo viacerých ľadových revue a zúčastnil sa ruskej televíznej show Stars on Ice.

20. novembra 2009 sa jemu a jeho priateľke Tatiane Totmianinovej narodila dcérka Líza (Jelizaveta). Jagudin oznámil, že ani on ani Totmianinová si neželajú, aby sa z ich dcéry stala súťažná krasokorčuliarka a dúfajú že, keď vyrastie, sa bude venovať štúdiu a hudbe. Jagudin chce postupovať pri jej výchove rovnako ako postupovala jeho mama, pre ktorú bolo jeho vzdelanie na prvom mieste. Vďaka tomu aj on vyštudoval športovú univerzitu so striebornou medailou (niečo ako červený diplom) a teraz môže byť pyšný, že nie je v živote mimo športu idiotom.

V máji 2011 Alexej podporil a stal sa tvárou projektu "Všetci na rozcvičku", ktorý propaguje zdravý životný štýl a má za cieľ obnoviť zvyk ranného cvičenia – rozcvičky. Sám Alexej viedol hromadné cvičenie so všetkými, ktorí o to mali v danú chvíľu záujem v 7 mestách Ruska – v Moskve (14.5.2011), Petrohrade, Rostove, Jekaterinburgu, Samare, Kazani a Novosibirsku. Alexej sám hovorí, že od detstva je zvyknutý na to, že jeho deň sa začína rozcvičkou a myslí si, že tento zvyk mu tiež pomohol vyhrať všetky tituly, čo má. Podľa neho je šport a pohyb základným kameňom, ktorý tvorí charakter človeka a pomáha mu dosiahnuť predom vytýčené ciele. Dúfa, že masové rozcvičky pomôžu tento zdravý spôsob života vrátiť do povedomia hlavne mladých ľudí.

Alexej sa na základe skúseností s divadelnou hrou po boku Valerie Lanskej definitívne rozhodol, že v budúcej kariére by bol rád hercom. Preto sa na jeseň stane účastníkom kurzu a bude chodiť na hodiny a do školy, aby sa tomuto remeslu riadne vyučil. Alexej nesníva len o kariére… v rozhovore priznal, že by k dcére mal ešte veľmi rád syna.