Alexander Trizuljak

Trizuljak sa narodil vo Varíne. Jeho otec bol roľník a aj keď v rodine bolo deväť detí, otec si dal veľmi záležať na kvalitnom vzdelaní svojich troch synov. Boli prví z dediny, ktorí išli študovať na stredné školy a neskôr získali i vysokoškolské vzdelanie.[2] Trizuljak študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a sochárstvo na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1949).[1]

V rokoch 1949-1972 pôsobil ako pedagóg na VŠVU v Bratislave (najprv ako asistent Jozefa Kostku[2]), od roku 1972 ako slobodný umelec. V roku 1964 získal titul docent. Po začiatočných žánrových prácach s ľudským, civilným námetom lásky, materstva, šťastia a utrpenia vytvoril v 50. rokoch niekoľko rozmerných plastík (napr. Detvan, 1957) v ktorých si overil cit pre monumentálny rozvrh plastickej hmoty, čo potom uplatnil pri koncipovaní jeho najznámejšej sochy Víťazného vojaka na pylóne bratislavského Slavína (1957-60). Pamätník Víťazstva nad fašizmom slávnostne odhalili na jar roku 1960. Svojím významom, ale aj rozmermi, technickou a umeleckou koncepciou v histórii slovenského sochárstva nemal a dodnes nemá konkurenciu.[2]

Začiatkom 60. rokov sa v jeho tvorbe ustaľuje ďalšia vývinová etapa, ktorej výraz je podmienený využívaním nových materiálov - kovov. Po kompozíciách tvarovo redukovaných, ale s dynamickou vnútornou osnovou (Kone, Milenci, Myšlienka, okolo 1960; Slncový kôň, 1963-65) vyústil Trizuljakov záujem o výtvarné využitie kovových technických prvkov do polôh dekoratívno-konštruktivistických s výraznou priestorovo-znakovou symbolikou (Raketostroj, po 1963; Kvet, hliník, 1966).

Jeho zásluhou boli založené viaceré slovenské galérie, vrátane Galérie mesta Bratislavy (GMB), galérií v Trenčíne, Nitre či v Humennom.[3] Trizuljak podporoval kultúrny život na Slovensku, vrátane svojho členstva v organizačnom výbore medzinárodnej výstavy mladých umelcov Biennale Danubius v Bratislave a stál pri zrode slovenských stredných umeleckých škôl. Z jeho iniciatívy vznikol Slovenský fond výtvarných umení, ako aj dnes už neexistujúce dielne Umeleckých remesiel v Bratislave. Trizuljak založil tradíciu pravidelného sochárskeho podujatia Socha piešťanských parkov, ktorá sa začala jeho súbornou výstavou v Piešťanoch v roku 1961.[4][3] Bol tiež zakladateľom Sympózia v kove v Košiciach a sympózií v maľbe a v dreve v priestoroch kaštieľa v Moravanoch nad Váhom.[3]

V roku 1960 bol zvolený tiež sa poslanca krajského národného výboru v Bratislave.

• 
  Víťazný vojak na Slavíne, Bratislava (1957-1960)
• 
  Milenci, Piešťany (1967)
• 
  Brankár, Trenčín

Jeho manželka Eva bola tiež umelkyňou, akademickou maliarkou a tiež nositeľkou ceny Fra Angelica. Aj viaceré z jeho detí sa vydali umeleckou cestou.

• manželka Eva (* 1926 - † 2018)
• deti:
  • Michaela (* 1951)
  • Marek (* 7. jún 1953), maliar[5]
  • Mária (* 1955)
  • Katarína (* 1957)
  • Klement (* 1958), architekt
  • Alžbeta (* 1960)
  • Alexander (* 1965)
  • Pavla (* 1968), návrhárka[6]

• Národná cena za sochárstvo (1951)
• Cena Cypriána Majerníka (1966)
• Zaslúžilý umelec ČSSR (1985)
• Cena Fra Angelica (2006, in memoriam)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander Trizuljak

• Diela Alexandra Trizuljaka v SNG
• http://www.ktojekto.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59009