Eva Trizuljaková

Eva Trizuljaková (* 25. september 1926, Bratislava – † 17. december 2018, Bratislava)[1][2] bola slovenská akademická maliarka.

Eva Trizuljaková
slovenská akademická maliarka
Narodenie	25. september 1926 Bratislava, Slovensko
Úmrtie	17. december 2018 (92 rokov) Bratislava, Slovensko
Alma mater	Slovenská vysoká škola technická VŠVU
Manžel	Alexander Trizuljak
Deti	8
Biografický portál

Absolvovala výtvarné štúdiá u profesora Jána Mudrocha na oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej (1946 – 1949) a na Vysokej škole výtvarných umení u profesorov Ľudovíta Fullu a Vincenta Hložníka (1949 – 1955). [3]

Venovala sa krajinomaľbe a takmer 20 rokov špeciálne art-protisu (vlnená netkaná textília používaná ako tapiséria). Do roku 1990 vytvorila touto technikou viac ako 1000 diel. Pozoruhodné sú najmä cykly Krvavé sonety a Loretánske litánie. V maliarskej tvorbe vznikli cykly inšpirované poéziou Hviezdoslava, Botta, či biblickými textami.[2] Usporiadala doma i v zahraničí viac ako 40 samostatných výstav. Jej tapisérie a obrazy sú súčasťou zbierkových fondov mnohých múzeí a galérií na Slovensku. Diela s náboženským motívom sú vystavené v početných rímskokatolíckych kostoloch a cirkevných inštitúciách.

Po roku 1989 sa venovala aj publicistike. Jej témou je úloha ženy.

V roku 2003 jej Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska udelila Cenu Fra Angelica za význačný prínos pri tvorbe a šírení kresťanského umenia a kultúry na Slovensku. Je laureátkou Ceny Antona Neuwirtha za ochranu života (2013).[3]

Jej manželom bol významný slovenský sochár Alexander Trizuljak. Žila a pôsobila v Bratislave.[2]

V roku 1987 ako jedna z 24 signatárov (zväčša disidentov) podpísala Vyhlásenie k deportáciám židov zo Slovenska.