Slavianofilstvo

Slavianofilstvo je koncepcia, podľa ktorej pravoslávie, občinový spôsob života, pokora ruského ľudu, neexistencia triedneho rozvrstvenia, sociálnych protirečení a triedneho boja tvoria osobitosť ruských dejín. Základom spoločenského života je náboženstvo ľudu, určujúce charakter jeho myslenia. Iba národy, ktoré vyznávajú pravoslávie môžu dosiahnuť pokrok.[1]

Zakladateľmi slavianofilstva boli Ivan Vasilievič Kirejevskij a Alexej Stepanovič Chomiakov.[1]

Idey slavianofilstva boli prvýkrát literárne vyjadrené v roku 1839, rozvíjali sa v 40.-50. rokoch 19. storočia.[1]

Idey slavianofilstva prevzal panslavizmus a pooktóbrová ruská emigrácia.[1]

Zdroje
  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ďalšia literatúra
  • MASARYK, Tomáš Garrigue. Rusko a Evropa : studie o duchovních proudech v Rusku. rev. vyd. Zväzok I. Praha : Ústav Tomáše Garrigua Masaryka, 1995. 395 s. (Spisy T.G. Masaryka; zv. 11.) ISBN 80-901971-1-6. S. 181 – 246.
  • FLOROVSKIJ, Georgij Vasiljevič. Cesty ruské teologie. Preklad Iveta Juranová. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2015. 679 s. (Studie; zv. XXXIII.) ISBN 978-80-7412-165-4. S. 340 – 356.
  • JAKOVENKO, Boris Valentinovič. Dějiny ruské filosofie. Preklad Ferdinand Pelikán. Praha : Slovanský ústav, 1939. 562 s. (Rukověti Slovanského ústavu v Praze; zv. IV.) S. 113 – 160.
  • LOSSKIJ, Nikolaj Onufrijevič. Dějiny ruské filosofie. Preklad Alan Černohous. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2004. 663 s. (Studie; zv. 17.) ISBN 80-86715-26-4. S. 21 – 75.
  • NYKL, Hanuš. Slavjanofilství a slavjanofilské paradigma : příspěvek ke studiu ruské filosofie 19. století. Vyd. 1. Praha : Slovanský ústav AV ČR, 2015. 255 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 38.) ISBN 978-80-86420-49-3.

Pozri aj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.