Alexander Lombardini

Alexander Franciscus Joseph Lombardini, uvádzaný aj ako Lombardíni (* 10. apríl 1851, Veľká Bytča – † 26. apríl 1897, Žilina) bol slovenský národovec, právnik, vlastivedný pracovník, archivár, amatérsky historik, amatérsky herec.

Alexander Lombardíni

vlastivedný pracovník, právnik, archivár
Narodenie10. apríl 1851
Veľká Bytča
Úmrtie26. apríl 1897 (46 rokov)
Žilina
RodičiaAlojz Lombardini - obchodník, Františka rod. Geromettová, dcéra žilinského richtára
PríbuzníEugen Gerometta - matkin brat
ManželkaAnna rod. Sabová
Odkazy
Commons Alexander Lombardini
Biografický portál

Životopis

Narodil sa vo Veľkéj Bytči Alojzovi Lombardinimu a Františke rod. Germoettovej. Rodina Alojza Lombardiniho sa presťahovala z Veľkej Bytče do Žiliny a bývala na Hornom vale v dome po zemanoch Rakovských. Základy svojho vzdelania získal neďaleko svojho domu v Rímskokatolíckej ľudovej škole v Žiline v rokoch 1857 - 1861. Po skončení školy pokračoval v štúdiách na dvojtriednej reálke. Neskoršie študoval v Trenčíne, potom v Nitre, Banskej Bystrici, Bratislave a gymnaziálne vzdelanie ukončil v roku 1869 Ostrihome. V štúdiách pokračoval na Cisárskej kráľovskej právnickej akadémii v Bratislave. Z Bratislavy odišiel študovať právo na právnickú fakultu Paznányho univerzitu v Budapešti. Lombardini ukončil práva s titulom JUDr. v Budapešti v roku 1872. Po krátkom pôsobení v Budapešti sa vrátil v roku 1873 ako 22 ročný do Žiliny. Bol vymenovaný za notára a neskôr sudcu v Pezinku. Tohto povolania sa dobrovoľne vzdal na úkor svojich koníčkov a od roku 1878 sa vrátil do Žiliny ako advokát, právny zástupca a archivár mesta. Finančne podporoval slovenskú tlač.

Dielo

  • Stručný dejepis slobodného mesta Žiliny, Turč. sv. Martin, 1874, vydaný na vlastné náklady, celkový náklad nepresiahol 150 kusov
  • Seriál biografických portrétov 205 národných kultúrnych dejateľov "Slovenský Plutarch" - inšpirovaný výzvou Jána Kollára na vytvorenie takéhoto encyklopedického diela. Články vyšli len samostatne v náhodnom poradí.

Venoval sa prevažne vlastivednej práci, v rozsiahlej sérii článkov a štúdií spracoval dejiny 11 slovenských hradov, bibliografiu Trenčianskej župy. Autorsky prispieval do zborníkov, časopisov a novín napr. Od Šumavy k Tatrám, Orol Tatranský, Slovenské pohľady, Tovaryšstvo, Banskoštiavnický žurnál, Dom a škola. V začiatkoch uverejnil aj niekoľko článkov v maďarskom jazyku v časopise Vágvőlgyi Lap, neskôr písal už len v slovenčine.

Kritika

V článkoch publikovaných v roku 1896 sa pri niektorých článkoch prvýkrát priznáva k publikovaniu cudzieho diela pod svojim menom.

Neskôr sa porovnaním staršieho opisu z archívu uloženého v Budapešti zistilo, že vydaná kniha o histórii Žiliny bola z veľkej časti bez uvedenia zdroja opísaná z rukopisov Historia civitatis Solna od predchádzajúceho žilinského archivára Ľudovíta Stárka, niektoré jej časti boli predtým aj publikované v Slovenskej Slovesnosti.

Literatúra

Zdroje


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.